Po dohode s prezidentmi Ruska Vladimirom Putinom, Ukrajiny Petrom Porošenkom a Francúzska Françoisom Hollandom, Merkelová opatrne uznala, že kríza sa zďaleka nekončí. Ale jej spojenie s francúzskym prezidentom v tandeme, ktorý je nevyhnutný, aby poskytol váhu postoju Európy, dáva novú nádej na mier. „Keď sme spolu, Francúzi a Nemci, máme plnú mocenskú kapacitu na svetovej úrovni,“ zdôraznil Hollande už začiatkom februára.
Vyzdvihovaná je však najmä politická váha nemeckej najvyššej predstaviteľky a jej aktivita. Nemecko pod jej vedením od roku 2005 dosiahlo nový rozmer.
Dcéra duchovného pochádzajúca z bývalej komunistickej NDR a hovoriaca plynule rusky je západnou vodkyňou, ktorá najviac rokovala s Putinom. Od začiatku ukrajinskej krízy pred vyše rokom s ním telefonovala viac ako 40-krát.
Kým Spojené štáty začali prejavovať netrpezlivosť a uvažovali o dodávke zbraní ukrajinskej armáde, požiadala v pondelok vo Washingtone prezidenta Baracka Obamu, aby ešte dal šancu mieru.
Merkelová, ktorú populárny denník Bild, najčítanejší v Európe, pomenoval tento týždeň „kancelárkou sveta“, vo štvrtok nedokázala skryť tmavé kruhy pod očami. Od 5. februára ju čakala šnúra ciest do Kyjeva a Moskvy, po ktorej nasledovala konferencia o bezpečnosti v Mníchove, a potom návšteva Washingtonu doplnená o zastávku v Ottawe. Po návrate do Berlína predsedala v stredu zasadnutiu vlády a potom sa zúčastnila na pohrebe bývalého nemeckého prezidenta Richarda Weizsäckera, než zase odletela do Minska.
Nasledoval diplomatický maratón trvajúci 16 hodín, na ktorom prerokovali prímerie na Ukrajine. Ihneď potom odletela do Bruselu na summit EÚ.
„Bez Merkelovej nič na európskej scéne nefunguje,“ napísal vo štvrtok rakúsky denník Die Presse a dodal: „Kto okrem Merkelovej by mohol priviesť ruského prezidenta Vladimira Putina k rokovaciemu stolu?“.
Ešte prekvapivejšia bola reakcia Dietmara Bartscha, poslanca nemeckej radikálnej ľavicovej strany Die Linke, ktorý vyjadril názor, že „začala deeskaláciu“. „Všetci dohromady môžeme byť na kancelárku hrdí,“ vyhlásil.
Pred dvoma rokmi na otázku o obmedzenej potrebe spánku reagovala dnes 60-ročná Merkelová takto: „Mám kapacitu, tak ako ťava, akumulovať energiu.“
Šéf americkej bezpečnostnej poradenskej firmy Stratfor George Friedman zdôrazňuje, že Nemecko sa premenilo z „diplomatického trpaslíka“ na veľmoc vďaka svojej kancelárke. Tento vývoj jej zabezpečil trvalú popularitu, ktorá je v Európe jedinečná. „Je zaujímavé sledovať pokrok, ktorý v takom krátkom čase Nemecko dosiahlo,“ upozornil.
V dôsledku krízy eura sa Nemecko zbavené komplexov katapultovalo na čelo ekonomickej Európy a presadilo úspornú politiku, ktorá pritom Francúzsko spochybňuje.
V plnej bitke medzi Berlínom/Bruselom a Aténami ohľadom ďalších reforiem a splácania dlhu dostala najnečakanajší kompliment od nového gréckeho ministra financií Janisa Varufakisa, ktorý ju v rozhovore pre štvrtkové vydanie týždenníka Stern označil za zďaleka najbystrejšiu političku v Európe.
Je však zapojenie Angely Merkelovej efektívne? „Konflikt na Ukrajine a kríza eura: napriek veľkej angažovanosti Angela Merkelová nedosahuje pokrok v riešení konfliktov v Európe a jej vplyv je obmedzený,“ poznamenal tento týždeň na svojej internetovej stránke týždenník Der Spiegel.
„Demonštratívna ctižiadosť Merkelovej vysvetliť Francúzom, Grékom, Talianom a Španielom, ako udržať rozpočet na nemecký spôsob, vyvoláva odmietavé reflexy v týchto krajinách. Populizmus namierený proti euru získava pôdu a situácia sa nezlepšuje,“ varuje text.
Nemecká tlač: Merkelová precenila sily
Výsledok minského samitu o situácii na Ukrajine znamená pre nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú doteraz najväčšiu porážku, napísal vo svojom komentári spravodajský web časopisu Der Spiegel. Úsilie o zachovanie mieru v Európe a o víťazstvo rozumu bolo vraj zbytočné. Za víťaza sa naopak môže považovať Vladimir Putin. Podľa denníka Die Welt pomohla Merkelová Rusku krízu na Ukrajine „zamraziť“. Podľa Frankfurter Allgemeine Zeitung sa jej a francúzskemu prezidentovi Hollandovi však podarilo dosiahnuť všetko, čo bolo možné, no skepsa je na mieste.
Hoci kancelárka po rokovaniach v Minsku hovorila o „záblesku nádeje“, vystihuje súčasnú situáciu na Ukrajine len jediné slovo: beznádej, píše Der Spiegel. Ukrajinská politika Merkelovej štvrtkom stroskotala. Málokedy precenila svoje sily tak ako počas tejto krízy. Merkelová nedokázala totiž donútiť Američanov ani Rusov, aby sa vzdali svojej „koristi“, a výsledkom je rozdelená krajina. Zodpovednosť ale vraj nesú aj sami Ukrajinci.
Nebezpečným poučením z ukrajinskej krízy je, že ani v Európe nie sú hranice večné, píše ďalej Der Spiegel v komentári. Ukrajina sa už nebude môcť ďalej rozhodovať, či bude smerovať na východ alebo na západ; rozhodnutie práve padlo. Západ Ukrajiny sa stane „americkým protektorátom“, jej východná časť ruským. Ísť zlatou strednou cestou, teda vzdať sa výhliadky členstva v Európskej únii a NATO, pred časom odmietli sami Ukrajinci.
Za jednoznačného víťaza minských rokovaní možno podľa Spiegelu považovať ruského prezidenta Vladimira Putina. Strach o mier v Európe sa dneškom zďaleka nekončí. Ak Rusko či separatisti na východe Ukrajiny dohody porušia, ostávajú Západu už len dve možnosti: podvoliť sa Putinovi alebo pritvrdiť, uvádza Der Spiegel.
Podľa komentára uverejnenom na webe denníka Die Welt spočíva Merkelovej slabina v tom, že má tendenciu „uložiť konflikty bokom“ a preceňuje „liečivú schopnosť času“. V Minsku Merkelová fungovala ako policajná psychologička pri pokuse o záchranu rukojemníkov. Rusko, ktoré so zbraňou v ruke pomyselných rukojemníkov držalo, nechcela zahnať do kúta. Tým ale Moskve umožnila získať aspoň časť Ukrajiny späť do svojej sféry vplyvu a ostatných povzbudila, aby podobným spôsobom vyvolávali konflikty a v pre seba výhodnom okamihu ich „zmrazili“.
Aj noviny Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) hovoria o „zmrazenom konflikte“. Za opatrný optimizmus, ktorý minský samit priniesol, však nasadenie Angely Merkelovej stálo. Aj keď dosiahla dohodu na úkor Kyjeva, zaslúži si všetko, čo povedie k upokojeniu situácie, uznanie. Nie je to síce konečná mierová dohoda, čo Merkelová a Hollande z Minska prinášajú, ale je to dobrý začiatok, uzatvára komentár FAZ.