Dončania si o najnovších dohodách z Minska myslia svoje

Napríklad tisíce obyvateľov Donecka, ktorí aj v čase, keď už existuje dohoda hlavne o prímerí, sa strachujú o svoje životy vystavené ustavičnému ostreľovaniu svojich príbytkov. Zo sondy ukrajinského portálu Korrespondent vyplýva, že v noci na štvrtok drvivá väčšina Dončanov nespala, rovnako ako lídri a novinári v Minsku.

„Čakali sme prilepení k televíznym obrazovkám v očakávaní, čo v Minsku uvaria,“ hovorí štyridsaťročná Viktória. Aj keď priznáva, že väčšinu informácií získavajú z ruskej televízie, teda od jednej z angažujúcich sa strán, nezabudla pripomenúť, že „život za oknami našich bytov je o niečom inom“. Patrí vraj k ľuďom v meste, ktorí neveria „ľavici ani pravici“, a rokovanie v Minsku považuje za „hru podľa dohodnutého scenára“. „Napriek tomu, aj keď minimálne, ale predsa verím, že sa dočkám zastavenia konfliktu,“ dodáva Viktória.

Podľa jedného z doneckých sociológov, ktorý chcel ostať v anonymite, obyvatelia mesta sú unavení vojnou a čakajú na mier. „Bolo by však chybou situáciu zjednodušovať. Počet tých, čo chcú bojovať na strane povstalcov, neklesá,“ priznáva odborník. Zároveň súhlasí aj s nedávnymi výrokmi šéfa doneckej oblastnej administrácie Alexandra Kichtenka. Podľa neho 40 percent obyvateľov ťažko skúšaného Debaľceva prešlo na stranu samozvanej Doneckej republiky. Podľa rovnakého zdroja je na „mierových“ územiach 40 percent prorusky orientovaných obyvateľov, 20 percent proukrajinských a zvyšku je to vraj jedno.

„Podľa súčasných nálad medzi obyvateľmi na pozadí ekonomickej blokády Donbasu a ostreľovania miest nerastie podpora vlády v Kyjeve,“ tvrdí portál Korrespondent. Potvrdzujú to aj slová Márie, obyvateľky Donecka. Je na neplatenej dovolenke, pretože podnik, v ktorom pracuje, je stále cieľom ostreľovania.

„Ani ja som nespala v noci na štvrtok. Nebolo to však iba kvôli summitu v Minsku. V centre mesta totiž v čase, keď politici začali rokovať, dopadali strely z raketového komplexu Grad na nemocnicu v našom susedstve,“ spomína žena. Patrí medzi tých, ktorí tvrdia, že mesto ostreľujú ukrajinskí vojaci, ničia jeho infraštruktúru. Preto je vraj síce za mier, ale za podmienok, s ktorými prišli do Minska lídri DĽR.

Foto: SITA/AP, Vadim Braydov

Ukrajina, Donecko Ľudia pomáhajú záchranárom odviezť telo jednej z obetí po tom, čo pred niekoľkými dňami dostala počas ostreľovanie priamy zásah autobusová zastávka.

Podľa portálu Korrespondent sú pesimisticky naladení aj stúpenci jednotnej Ukrajiny. „Zatiaľ nie je jasné, ako sa budú realizovať dohody a dokedy budú platiť. Vari do prvej provokácie?“ myslí si napríklad Dončanka Elena s tým, že dohody sú zatiaľ iba na papieri.

Podľa doneckého politológa Alexandra Kľuževa majú dohody napriek tomu pre Ukrajinu význam z pohľadu národných záujmov. „Nevylučujem však, že čoskoro sa objavia nové požiadavky vychádzajúce za rámec dohôd,“ upozorňuje politológ.

„Hlavné je, aby bol mier. Nechápem, prečo začne prímerie platiť až v nedeľu. Veď dovtedy môže zahynúť toľko ľudí,“ čuduje sa s obavou v hlase Sergej, ďalší Dončan.

V piatok sa k spomenutému „odkladu prímeria“ vyjadril Dmitrij Peskov, hovorca prezidenta Vladimira Putina. Podľa neho to boli práve lídri povstalcov, ktorí trvali na spomínanom dátume začiatku prímeria. Už pred rokovaním v Minsku sa o tom zmienil aj Igor Plotnickij, ktorý pre agentúru RIA Novosti odôvodňoval „odklad“ potrebou oboznámiť s prijatými opatreniami aj bojovníkov v prvej línii. „A na to treba minimálne deň aj pol druha,“ tvrdil jeden z lídrov DĽR.

Na spomínané nálady nielen v Donbase reagoval aj prezident Porošenko. „Nechcem, aby si ktokoľvek robil zbytočné nádeje, ani aby som vyzeral ako naivka: k mieru máme ešte veľmi ďaleko, ani nikto nie je pevne presvedčený o tom, že mierové podmienky, pod ktoré sme sa podpísali v Minsku, sa budú striktne plniť,“ cituje agentúra UNIAN slová hlavy štátu, ktoré povedal v piatok počas návštevy jedného z výcvikových stredísk armády.

Uznávaný ukrajinský politológ Michail Pogrebinskij, riaditeľ kyjevského Centra politického výskumu, pripomína, že odporcov dohôd z Minska je neúrekom. Bolo by to však podľa neho rovnaké v prípade akéhokoľvek kompromisného riešenia.

„Už samotná prítomnosť predstaviteľov DĽR a LĽR v Minsku vyvolala na tzv. strane vojny búrku nevôle. Ak chce Porošenko dosiahnuť pokrok v mierovom procese, tak musí okolo seba vytvoriť skupinu ľudí,“ povedal v piatok Pogrebinskij v rozhovore pre charkovský informačný portál Nahnews.com.ua. Zároveň priznal, že to pre Porošenka bude veľmi ťažké, pretože „vyhlasuje o sebe, že je holubicou mieru, a pritom sa správa tak, že mu to nik neverí a spájajú ho s partiou Jaceňuka a Turčynova“. „Ak v tom bude pokračovať, tak ho nik nebude potrebovať. Ani tí, čo chcú vojnu, ale ani stúpenci mieru,“ upozornil Pogrebinskij.