Tesne pred nadobudnutím platnosti prímeria o polnoci na nedeľu ukrajinský prezident Petro Porošenko, ako aj šéf diplomacie Pavel Klimkin spochybnili dodržiavanie záväzkov z Minska. Prezident napríklad upozornil povstalcov, že v prípade ich porušenia „budú mať proti sebe celý svet“. Minister Klimkin zase vyhlásil, že reakcia Kyjeva bude „veľmi tvrdá“. Napriek tomu Porošenko tesne pred polnocou zo soboty na nedeľu nariadil ukrajinským ozbrojeným zložkám vrátane dobrovoľníckych práporov zastaviť paľbu.
„Vydávam rozkaz ozbrojeným zložkám Ukrajiny, aby 15. februára o 00:00 (kyjevského času; sobota 23:00) zastavili paľbu,“ povedal Porošenko v priamom televíznom prenose vysielanom z generálneho štábu armády. Vzápätí rozkaz zopakoval v angličtine. Podľa ironických poznámok separatistov vraj možno preto, aby mu rozumeli aj anglicky hovoriaci bojovníci na strane ukrajinských síl. Ruskojazyční povstalci, v radoch ktorých bojuje veľa občanov Ruska, sa s dvojjazyčným rozkazom obťažovať nemuseli.
Ticho reže uši
Od vyhlásenia prímeria sa podľa Vladyslava Selezňova, hovorcu generálneho štábu ukrajinskej armády, pokoj zbraní v nedeľu v zásade dodržiaval. Podobne sa vyjadrili aj povstalci z Doneckej a Luhanskej oblasti. Výnimkou boli iba ojedinelé nočné prestrelky lokálneho významu. Nezvyčajné ticho na frontovej línii privítali hlavne obyvatelia ostreľovaných miest. Predovšetkým Donecka. Podľa tamojšej radnice citovanej agentúrou UNIAN sa v meste v nedeľu nebojovalo. Prestalo aj delostrelecké, raketové a mínometné ostreľovanie obytných štvrtí. Podľa ukrajinského generálneho štábu armády citovaného portálom denníka Ukrajinska pravda zatiaľ nie je preto dôvod vyhlásiť v celej krajine vojnový stav, ako to v prípade nedodržania prímeria avizoval prezident Porošenko.
„Situácia v meste je fakticky stabilná,“ potvrdil aj Viačeslav Abroskin, veliteľ polície v Donecku. Spravodajca Roman Bočkala na jednej zo sociálnych sietí dokonca napísal: „Panuje úplné ticho. Všetci sú v strehu. Ticho reže uši. Aj príroda mlčí. Je totiž bezvetrie. Je to akési nezvyčajné. Doteraz ani rozhlas nezmĺkol. Ibaže túto noc nebolo ani jednej informácie,“ cituje Bočkalu portál Mignews.
Zato horúce telefónne linky svetových lídrov boli v permanencii. Podľa agentúry Reuters sa v nedeľu podvečer konal aj simultánny rozhovor v tzv. normandskom formáte: Petro Porošenko, Angela Merkelová, François Holland a Vladimir Putin. Hovorili o dodržiavaní prímeria na juhovýchode Ukrajiny. Ešte predtým telefonoval ukrajinský prezident so šéfom Bieleho domu Barackom Obamom.
„Svoje územie môžeme ostreľovať“
Prímerie malo však aj menej optimistické prvky. Ukrajinský šéf diplomacie Klimkin obvinil povstalcov, že v nedeľu nepustili do strategického Debaľceva pozorovateľov OBSE. Tí sú poverení kontrolou plnenia záväzkov prijatých v Minsku. Kyjev to považuje za porušenie dohody. Povstalci svoj krok odôvodnili pokračujúcimi bojmi v okolí mesta. V súvislosti s obvinením z porušovania záväzkov viacerí pozorovatelia pripomínajú slová lídra samozvanej Doneckej ľudovej republiky Alexandra Zacharčenka, ktorý vyhlásil, že na vojenské operácie v okolí Debaľceva sa prijaté záväzky nevzťahujú, pretože „ide o územie, ktoré nepatrí Ukrajine“.
„Zastavili sme paľbu na celom území DĽR okrem vnútornej oblasti Debaľcevo. Budeme blokovať všetky pokusy prelomiť obkľúčenie debaľcevského kotla. Vydal som už rozkaz,“ cituje Zacharčenka aj ukrajinský portál ZN.ua. Aj hovorca povstalcov Eduard Basurin v nedeľu argumentoval tým, že strategicky dôležité mesto, v okolí ktorého je obkľúčených vyše päťtisíc ukrajinských vojakov, neleží na frontovej línii, ale vnútri povstaleckého územia a zastavenie paľby sa naň vraj preto nevzťahuje. „Debaľcevo, prirodzene, môžeme ostreľovať, veď je to naše územie,“ vyhlásil na margo pokračujúcich bojov o dôležitom železničnom uzle medzi Doneckom a Luhanskom.
Povstalcov v nedeľu nepriamo napomenula aj Moskva. Kremeľský hovorca Dmitrij Peskov na otázku agentúry Reuters povedal, že všetky ustanovenia minských dohôd by mali dodržiavať všetci, a to bez akýchkoľvek výnimiek.
Trinásťbodový dokument podpísali vo štvrtok minulý týždeň členovia tzv. kontaktnej skupiny vrátane predstaviteľov samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky. Práve ich prítomnosť v bieloruskej metropole bola dôvodom, prečo Kyjev odmietol podpísať spomínaných trinásť bodov na úrovni lídrov Ukrajiny, Francúzska, Nemecka a Ruska. A tak Porošenko, Hollande, Merkelová a Putin prijali „iba“ spoločné vyhlásenie k riešeniu situácie na juhovýchode Ukrajiny. Moskva, v snahe dať podpísanému dokumentu širší rozmer, navrhla, aby ho schválila Bezpečnostná rada OSN. Mimoriadne rokovanie sa malo konať už v nedeľu neskoro večer nášho času. Podľa agentúrnych správ sa však ešte v nedeľu popoludní nepodarilo získať súhlas všetkých zainteresovaných strán rokovať v spomínanom termíne.
Dianie súvisiace s Ukrajinou
- Poslanci nemeckého Budestagu za CDU nevylučujú, že navrhnú svoju stranícku kolegyňu nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú za kandidátku na Nobelovu cenu za mier. Dôvodom sú podľa nich jej najnovšie zásluhy pri sprostredkovaní urovnania konfliktu na Ukrajine. Posledným nemeckým politikom, ktorý spomínanú cenu získal, bol v roku 1971 Willy Brandt, kancelár vo vtedajšej NSR. Alexej Puškov, šéf zahraničného výboru v ruskej Dume, na jednej zo sociálnych sietí si v súvislosti z možným návrhom položil otázky: „Nie je to priskoro? Nebol vari Minsk¤2 výsledkom spoločného úsilia Merkelovej, Hollanda a Putina?“
- Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk oznámil vládny zámer zriadiť strategický rezervný fond pre nákup zemného plynu a ropy v záujme pokrytia potrieb krajiny vo výnimočných prípadoch. Jaceňuk oznámil v tejto veci vládou prijatý plán požičať si na zriadenie fondu miliardu dolárov s garanciou štátu. Zdroje majú byť súčasťou zámeru Kyjeva zbaviť sa veľkej závislosti od dôležitých surovín z Ruska.
- Úlohou Michaila Saakašviliho, bývalého prezidenta Gruzínska, v novej funkcii poradcu ukrajinského vedenia bude koordinácia zbrojných dodávok zo zahraničia. Oznámil to sám Saakašvili v rozhovore pre ukrajinskú televíziu. Ukrajinský prezident Petro Porošenko vymenoval koncom minulého týždňa gruzínskeho politika za svojho osobného poradcu a za šéfa „konzultatívnej medzinárodnej rady“.