Pri meste Debaľcevo, strategicky dôležitej železničnej križovatke, sú údajne boje silnejšie ako pred prímerím. Prestrelky pokračujú pri Horlivke a Donecku, pri Mariupole v pondelok padlo päť ukrajinských dobrovoľníkov.
Armáda a povstalci sa vzájomne obviňujú z útokov
Podľa hovorcu donbaských povstaleckých vojsk Eduarda Basurina narušili ukrajinské jednotky za posledných 24 hodín prímerie dvadsaťsedemkrát. Najsilnejšie incidenty vraj vzbúrenci zaznamenali pri Donecku, Horlivke a Dokučajevsku, ktoré leží na frontovej línii južne od Donecka. K Artemivsku a Luhansku údajne armáda sťahuje ťažké delostrelectvo a raketomety Grad.
Ukrajinci podľa Basurina v pondelok zahájili prudkú delostreleckú paľbu na donecké medzinárodné letisko, ktoré v januári po tvrdých niekoľkomesačných bojoch separatisti dobyli. Granáty na letisko vraj dopadali v čase, keď areál navštívila skupina 30 novinárov. O prípadných obetiach sa hovorca nezmienil.
Na východnom predmestí azovského prístavu Mariupoľ sa podľa Basurina vojaci v noci pokúsili preraziť povstalecké línie. Do bojov pri obci Šyrokyne, prakticky zrovnané so zemou pri minulých bojoch, sa vraj zapájajú najmä ukrajinské dobrovoľnícke prápory Azov a Dneper. Mariupoľská domobrana oznámila, že pri bojoch pri Šyrokyne zahynulo päť ukrajinských dobrovoľníkov a 22 ďalších bolo zranených.
Z hrubého porušovania pokoja zbraní v pondelok naopak obvinila povstalcov ukrajinská armáda. Vojenský analytik Dmytro Tymčuk oznámil, že povstalci sťahujú jednotky k mestu Horlivka, kam sa vraj presúvajú aj obrnené útvary posilnené ruskými vojakmi. Na nasadenie sú podľa Tymčuka pripravené dve mínometné batérie, šesť húfnic, 25 tankov a takmer tisícka bojovníkov. Kritická je podľa Tymčuka situácia pri Debaľceve, kde povstalecké oddiely obkľúčili niekoľkotisícovú ukrajinskú posádku. Separatisti bez prestávky ostreľujú armádne postavenie, ale aj civilné objekty, a pokúšajú sa mesto dobyť. „Paľba je občas silnejšia, než tomu bolo pred vyhlásením prímeria,“ tvrdí Tymčuk.
Do Debaľceva sa v nedeľu márne pokúšal preniknúť tím európskych pozorovateľov, ktorému nakoniec cestu prehradili vzbúrenecké oddiely. Misia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe v pondelok oznámila, že sa o cestu do obkľúčeného mesta v najbližšom čase pokúsi znova.
Separatisti navrhli, že v obkľúčení otvoria „zelený koridor“, ktorým by päť až šesťtisíc ukrajinských vojakov mohlo mesto opustiť. To však ukrajinská armáda odmietla. „Náš návrh je, že ukrajinskí vojaci v Debaľceve zostanú nažive. Kladieme si len jednu podmienku: musia zložiť zbrane. Nestanú sa z nich väzni. Zložte zbrane a zmiznite odtiaľto,“ vyhlásil hovorca povstaleckých vojsk Eduard Basurin.
Podľa hovorcu ukrajinskej armády však vojaci mesto neopustia. „Existujú minské dohody a podľa nich je Debaľcevo naše. Neodídeme,“ uviedol hovorca Vladyslav Selezňov.
Separatisti žiadajú ukrajinskú neutralitu a odvolanie protiteroristickej operácie
Povstalci na východe Ukrajiny ohlásili nové podmienky pre pokoj zbraní, ktoré idú za rámec minských mierových dohôd z minulého týždňa. Požiadavky v pondelok v spoločnom vyhlásení zverejnili vyjednávači povstaleckých „ľudových republík“ Denis Pušilin a Vladislav Dejnego. Separatisti žiadajú ukrajinskú neutralitu a oficiálne odvolanie takzvanej protiteroristickej operácie, ktorú proti separatistickým oddielom vedú vládne jednotky.
„Hoci niektoré naše požiadavky sa nestali súčasťou (minských) dohôd z 12. februára, budeme požadovať ich splnenie,“ uvádza sa vo vyhlásení, o ktorom informovala vzbúrenecká tlačová agentúra DAN.
"Žiadame zrušenie dekrétu politického a vojenského vedenia Ukrajiny o takzvanej protiteroristickej operácii. Kým existujú tieto hanebné a zločinecké rozkazy, ktoré spôsobili smrť tisícov ľudí a strašné škody, žiadne skutočné prímerie nie je možné. Zrušenie dekrétu by bolo prejavom pokánia kyjevskej vládnucej oligarchie. O prípadnom odpustení potom rozhodne ľud Donbasu, "stojí v dokumente.
„Protiteroristickú operáciu“ vyhlásila ukrajinská vláda na východe krajiny krátko po začatí proruskej vzbury vlani na jar. Dekrét splnomocňuje vojenské a bezpečnostné zložky na zásahy, ktoré v mierových podmienkach zákony neumožňujú. Rusko napríklad obdobné opatrenia pravidelne vyhlasuje na severnom Kaukaze pri raziách proti islamistom.
Ďalšou novou podmienkou separatistov pre dodržiavanie pokoja zbraní je ukrajinská neutralita. „Akékoľvek skĺzavanie Kyjeva smerom k NATO alebo k inému protiruskému vojenskému zväzku je pre nás neprijateľné,“ píše sa vo vyhlásení Pušilina a Dejnega. „V takomto prípade okamžite prerušíme kontakty s Kyjevom a budeme považovať minské dohody za neplatné,“ uvádzajú povstalci.
O vstup do NATO, ktorý ukrajinská ústava do minuloročného prevratu zakazovala, sa terajšie kyjevske vedenie aktívne usiluje. Vlani v decembri prezident Petro Porošenko podpisom potvrdil nový zákon o zrušení neutrality. Predpokladá sa, že prípadné členstvo v aliancii bude podliehať schváleniu v referende, ku ktorému by podľa odhadu kyjevských politikov mohlo dôjsť o šesť rokov.
Mnoho členských krajín Severoatlantickej aliancie však s novým rozšírením na východ nesúhlasí. Proti sú najmä Nemecko a Francúzsko.