Mf Dnes uviedla, že keby sa prípad aj dostal na súd, Štrougala pravdepodobne obvinia "len“ zo zneužitia právomocí verejného činiteľa či zo všeobecného ohrozenia. Za to by mu mohlo hroziť desať rokov. Otázka, ktorú Úrad pre vyšetrovanie zločinov komunizmu rieši, totiž je, či drôty pod elektrickým prúdom vyhovovali vtedajším technickým normám.
"Mohlo by sa to rozseknúť do konca marca,“ povedal pre Mf Dnes vyšetrovateľ Eduard Kočvara. Štrougal s úradmi spolupracuje, ale k prípadu sa nevyjadruje.
"Štrougala dnes hodnotíme predovšetkým cez jeho kariéru predsedu vlády,“ povedal pre Pravdu český politológ Jan Bureš. "Je vnímaný ako jeden z mála vrcholových predstaviteľov komunistickej strany, ktorí si v 80. rokoch uvedomovali potrebu nejakých reforiem. Prichádzal s viacerými návrhmi, podporil kurz perestrojky. Chcel ju využiť na niektoré, najmä ekonomické, zmeny, lebo videl, ako neefektívne funguje existujúci hospodársky systém,“ uviedol Bureš, ktorý pôsobí aj v Rade Ústavu pre štúdium totalitných režimov.
Elektrické drôty na hraniciach začal využívať komunistický režim v roku 1951. V prospech Štrougala môže svedčiť, že to bol práve on, kto v roku 1965 rozhodol o ich zrušení. Príkaz však prišiel najmä pre novú situáciu, ktorá už v Československu v polovici 60. rokov zavládla.
"Prevádzka železnej opony bola príliš nákladná a pre politické uvoľnenie už ľudia toľko neutekali,“ uviedol pre Mf Dnes Kočvara.
"Ako som povedal, Štrougala čiastočne vnímame akoby pozitívne, ako niekoho, kto chcel presadzovať reformy. Trochu sa preto zabúda na jeho takpovediac temnú stránku. Štrougal však bol ministrom vnútra. Keď ste na takejto pozícii v komunistickom režime, viete o mnohých špinavostiach. Ministerstvá vnútra a spravodlivosti sa najviac podieľali na zločinoch,“ pripomína Bureš.
Podľa odborníka je však nepravdepodobné, že by súd dokázal Štrougalovi vinu. "Bude veľkou otázkou, ako on osobne niesol zodpovednosť za mŕtvych na hraniciach,“ uviedol Bureš.
Aj vyšetrovatelia sa zameriavajú na fakt, nakoľko predstavitelia režimu o elektrických drôtoch priamo rozhodovali. Česko tiež požiadalo o pomoc Rusko, zatiaľ však bezúspešne. Z bývalých sovietskych archívov by bolo možné zistiť, čo od Prahy v otázke uzatvorenia hraníc požadovala Moskva.