Proruskí separatisti, ktorí odhadovali straty obkľúčených ukrajinských jednotiek na stovky a tisíce mužov, ohlásili zajatie 153 ukrajinských vojakov. Na dôkaz dobytia mesta tiež vymenovali nového starostu.
„Dohromady za posledné dni ťažkých bojov padlo 22 vojakov, z toho šesť počas organizovaného ústupu z Debaľceva,“ citoval denník Ukrajinská pravda z hlásenia zástupcu náčelníka generálneho štábu. Z Debaľceva, ležiaceho na trati medzi hlavnými povstaleckými baštami, Doneck a Luhansk, sa do stredajšieho popoludnia podarilo stiahnuť 2459 vojakov a viac ako 200 kusov vojenskej techniky, vrátane 15 tankov.
Povstalci vraj začnú sťahovať ťažké zbrane
Odlišnú verziu udalostí podal zástupca náčelníka štábu doneckých povstalcov Eduard Basurin. „Za úsvitu sa vzdalo 153 ukrajinských vojakov, vrátane dôstojníkov. K žiadnemu pokusu o prerazenie obkľúčenia a tým skôr o usporiadaný ústup so zbraňami a technikou nedošlo,“ vyhlásil podľa agentúry RIA Novosti. Posledné ukrajinské jednotky vraj z obkľúčenia unikli ešte 9. februára, ale „nešlo o žiadny prelom, ale opustenie pozícií“.
„Všetkým ukrajinským vojakom, ktorí zložia zbrane, zaručujeme život a šetrné zaobchádzanie,“ odkázal Basurin ukrajinským jednotkám, ktoré ešte kladú odpor v južnej časti mesta. Vojakov, ktorí sa sami vzdajú, vraj hneď odovzdajú ich príbuzným, akonáhle prídu do Donecka.
Basurin tiež ako „gesto dobrej vôle a na dôkaz plnenia minskej dohody o prímerí“ ohlásil, že povstalci „jednostranne“ zahajujú od stredy sťahovanie ťažkých zbraní „po celej línii dotyku s ukrajinskou armádou“. Stiahnutie ťažkých zbraní z Debaľceva má ale nasledovať, „akonáhle to situácia dovolí“.
Basurin predtým odhadoval, že v obkľúčení je 10 000 ukrajinských vojakov, z čoho „až tri tisícky prišli o život“.
Jeden z veliteľov ukrajinských dobrovoľníkov Semen Semenčenko skôr uviedol, že vie o 167 zranených, ktoré sa podarilo evakuovať z Debaľceva. Počet padlých si odhadnúť netrúfal, pretože mnoho padlých vraj zostalo na bojisku.
Vojaci podľa ukrajinského prezidenta Petra Porošenka opustili mesto so všetkou výzbrojou. „Ukázali tak svetu, že žiadny debaľcevský kotol, o ktorom hovoria povstalci, neexistoval,“ citovala televízia hlavu štátu. Kyjev ústup z mesta označil za „príklad efektívneho velenia“.
Porošenko navrhol zvážiť pozvanie mierových jednotiek na Ukrajinu
Porošenko večer na zasadnutí bepečnostnej rady štátu navrhol zvážiť pozvanie medzinárodných mierových jednotiek na území Ukrajiny. Odôvodnil to tým, že Rusko podľa neho neplní mierovú dohodu. Po prípadnom prijatí rozhodnutia plánuje prezident začať konzultácie so zahraničnými partnermi o tejto otázke.
„Navrhol som bezpečnostnej rade posúdiť otázku pozvania mierovej misie na Ukrajinu. Myslím, že by bolo najlepšie, keby to bola policajná misia Európskej únie,“ povedal Porošenko podľa agentúry TASS. Podľa agentúry RIA Novosti prezident zároveň hovoril o prizvaní „mierovej misie OSN“, ktorá by pôsobila „na základe splnomocnenia Bezpečnostnej rady OSN“.
Porošenkovo vystúpenie na bezpečnostnej rade, prenášanej v priamom televíznom prenose, nasledovalo po ústupe ukrajinských síl zo strategicky položeného mesta Debaľcevo na východe Ukrajiny. Prezident tiež rade a parlamentu navrhol zmeny v zákone o vojnovom stave, aby uľahčil obranu krajiny.
Odchod ukrajinskej armády z Debaľceva na videu agentúry Unian
OBSE sa do Debaľceva nedostala
Velenie ukrajinskej armády sa v stredu zatiaľ obmedzilo na oznámenie, že v Debaľceve pokračujú tvrdé boje. Povstalci do nich nasadili 25 tankov a prenikli do centra mesta z východu a severovýchodu.
Foto: Reuters, BAZ RATNER
Misia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) sa do Debaľceva zatiaľ nedostala. „Takzvané ľudové republiky odmietajú misiu OBSE do mesta pustiť. Trváme na tom, aby tam boli okamžite zastavené boje,“ uviedol šéf ukrajinskej misie OBSE.
Počas stredy sa pozorovatelia znova pokúsia do mesta preniknúť. „Ak budú odmietnutí, bude to mať vážne následky,“ uviedol turecký diplomat bez ďalšieho spresnenia.
Velenie povstaleckých vojsk svoj odmietavý postoj zdôvodňuje obavou o bezpečnosť európskych pozorovateľov. „Varovali sme OBSE, že vstup do Debaľceva je nebezpečný a záruky bezpečnosti Donecká ľudová republika jednoducho poskytnúť nemôže,“ povedal vzbúreneckej agentúre DAN zástupca povstalcov Denis Pušilin.
Jeho stanovisko podporil aj stály predstaviteľ Ruska pri OBSE Andrej Kelin. „V meste vybuchujú granáty a lietajú guľky,“ uviedol.
Podľa agentúry DAN separatisti počas utorka obsadili 14 ďalších obcí v okolí Debaľceva vrátane niekoľkých uhoľných baní. Ich ženisti vraj začali s vyhľadávaním mín, aby sa ľudia mohli vrátiť do svojich domovov.
Okrem Debaľceva sa v noci podľa separatistov bojovalo aj v okolí doneckého letiska a východne od Azovského prístavu Mariupol.
Lukašenko sa ponúka za zmierovateľa
Ako prostredník pri dohodnutí pokoja zbraní v Debaľceve sa v stredu ponúkol bieloruský prezident Alexander Lukašenko, ktorý bol minulý týždeň hostiteľom summitu Nemecka, Francúzska, Ukrajiny a Ruska v Minsku.
„Sme pripravení zabezpečiť vyvedenie všetkých ukrajinských vojakov a zaručiť sa, že už nikdy nebudú bojovať,“ povedal Lukašenko novinárom.
Bielorusko je podľa neho tiež pripravené prevziať do úschovy zbrane, ktoré ukrajinská armáda v obliehanom meste nechá.
Doneckí separatisti začínajú odsúvať ťažkú techniku
Doneckí separatisti v utorok ohlásili začiatok sťahovania ťažkej vojenskej techniky z frontu na východe Ukrajiny. Podľa vzbúreneckej agentúry DAN bude počas utorka odsun dokončený v troch okresoch; agentúra nespresnila, akú časť frontovej línie to predstavuje.
Foto: Reuters, BAZ RATNER
„Päť samohybných diel kalibru 152 milimetrov sme vyviezli z obce Olenivka do miesta trvalej dislokácie,“ povedal povstaleckej agentúre hovorca doneckého „ministerstva obrany“ Eduard Basurin. Ťažké zbrane povstalci podľa neho sťahujú aj z miest Jasynuvata a Telmanove. Olenivka a Jasynuvata leží blízko Donecka, Telmanove asi hodinu cesty severovýchodne od Mariupol.
Doneckej velenie už v utorok oznámilo, že sťahovanie ťažkých zbraní, ktoré malo byť začaté najneskôr v noci na utorok, bude postupovať po etapách. Výzbroj vraj bude z frontu vyvedená najprv v miestach, kde sa dodržiava dohodnutý pokoj zbraní. Sťahovanie bojovej techniky z frontu oznámili v utorok aj luhanskí radikáli, Kyjev ale ich tvrdenia poprel.
Ukrajinská armáda zatiaľ odsun ťažkej výzbroje neohlásila. Hodlá s ním vraj začať až v okamihu, keď separatisti prestanú porušovať zastavenie paľby. Podľa minského protokolu má byť odsun ťažkej techniky dokončený do dvoch týždňov.
Lavrov obviňuje z porušenia prímeria v Debaľceve armádu, EÚ protestuje
Americký minister zahraničia John Kerry v stredu v telefonickom rozhovore svojho ruského partnera Sergeja Lavrova vyzval k ukončeniu ruských a separatistických útokov na ukrajinské sily v meste Debaľceve na východe Ukrajiny. Informovala o tom hovorkyňa amerického ministerstva zahraničia Jen Psakiová. Kerry podľa nej naliehal na ukončenie porušovania prímeria, ktoré bolo uzavreté pred necelým týždňom. Vyzval tiež na umožnenie prístupu pozorovateľov OBSE do Debaľceva.
Pre východnú Ukrajinu neexistuje iná možnosť riešenia, ako prímerie. Na tlačovej konferencii v Moskve to v stredu povedal Lavrov. Z jeho vyhlásení vyplynulo, že za neúspech prímeria v Debaľceve je podľa Ruska zodpovedná ukrajinská armáda, ktorá sa pokúsila preraziť povstalecké obkľúčenie. Ministri zahraničia krajín Európskej únie a šéf NATO naopak vývoj v Debaľceve považujú za porušenie prímeria zo strany proruských povstalcov.
Foto: SITA/AP, Pavel Golovkin
Podľa Lavrova sa pokoj zbraní dohodnutý medzi ukrajinskou armádou a separatistami po takmer celej línii frontu dodržiava, výnimkou je práve Debaľcevo. „V niektorých oblastiach je zrejmé odhodlanie odsunúť ťažké zbrane, aspoň povstalci to verejne oznámili,“ konštatoval ruský minister.
„K zastaveniu paľby musí dôjsť všade, aj v takzvanom debaľcevskom kotli. Sme za to, aby sa všetky ustanovenia minských dohôd, vrátane začatia politického procesu, bezodkladne plnili,“ povedal ruský minister. Zároveň obvinil ukrajinskú stranu, že sa rozhodla „namiesto rokovania preraziť obkľúčenie v debaľcevskom kotli“.
Rusko podľa Lavrova „zdieľa znepokojenie nad situáciou v Debaľceve a vyzýva na zastavenie pokusov o zmenu situácie, aká bola k 15. februáru“. V nedeľu už boli ukrajinské vojská podľa tvrdenia vzbúrencov v Debaľceve v obkľúčení a bránili sa ostreľovaniu mesta z okolitých kopcov, ktoré obsadili povstalecké oddiely.
Moskva očakáva, že zvíťazí zdravý rozum a prvoradým sa stane záujem o záchranu životov tých, ktorí sa ocitli v obkľúčení, dodal šéf ruskej diplomacie.
Postup vzbúrencov u Debaľceve v stredu odsúdila nemecká vláda, ktorá ho označila za „masívne porušenie“ prímeria dohodnutého minulý štvrtok v Minsku. „Je to vážny útok na (Minské) dohody a na mierové nádeje pre východnú Ukrajinu,“ vyhlásil v Berlíne vládny hovorca Steffen Seibert. Otázke, či sú Minské dohody mŕtve, sa vyhol. „Úprimne povedané, na túto otázku dnes nedokážem odpovedať jasným áno, ani jasným nie,“ povedal Seibert.
Aj pre ministerku zahraničia Európskej únie Federiku Mogheriniovú sú bojové operácie v Debaľceve jasným porušením prímeria zo strany povstalcov. „Separatisti musia zastaviť všetky bojové akcie. Rusko a separatisti musia okamžite a úplne dodržiavať záväzky dohodnuté v Minsku v súlade s utorkovou rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN. Musia rešpektovať prímerie a stiahnuť ťažké zbrane,“ vyhlásila Mogheriniová.
EÚ je podľa nej pripravená podniknúť „príslušné kroky,“ ak boje neustanú. Podľa názoru diplomatov, na ktorých sa odvoláva agentúra Reuters, tak Mogheriniová pohrozila novými protiruskými sankciami.
Ak ukrajinské prímerie zlyhá, mala by Európa reagovať predĺžením protiruských sankcií. Na tlačovej konferencii v Lisabone to v stredu povedal britský minister zahraničia Philip Hammond. „Dnes ráno som sa dopočul, že prezident (Vladimir) Putin vyzval ukrajinské sily v Debaľceve, aby sa vzdali. To rozhodne nezodpovedá duchu dohôd z minulého týždňa. Rusko odhalilo svoje skutočné zámery,“ povedal Hammond. „Ak prímerie zlyhá alebo ak sa presvedčíme o nečestných zámeroch Ruska, mali by sme predovšetkým vydať jasné vyhlásenie o predĺžení existujúcich sankcií, ktoré vypršia v júli. Predĺžiť by sa mali do konca roka,“ uviedol britský minister.
Voľný priechod svojmu rozhorčeniu dal v stredu v lotyšskej Rige aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Na konferencii ministrov obrany Európskej únie povedal, že situáciou v Debaľceve je „hlboko znepokojený“. Neochota separatistov rešpektovať prímerie podľa neho ohrozuje Minské mierovej dohody. „Vyzývam Rusko, aby ukončilo podporou separatistov a stiahlo svoje jednotky a zbrane z východu Ukrajiny v súlade s Minskou dohodou,“ povedal Stoltenberg.
Kritici: Pád Debaľceva bol dôsledkom chýb armádneho velenia
Porážka ukrajinských vojsk v Debaľceve vyvolala v stredu tvrdú kritiku, ktorá zaznieva na adresu kyjevského vojenského velenia na sociálnych sieťach aj na ukrajinských spravodajských serveroch. Napriek vyhláseniu prezidenta Petra Porošenka o „organizovanom a plánovitom“ stiahnutí jednotiek je debaľcevský ústup podľa ukrajinskej opozície a veliteľov dobrovoľníckych práporov prejavom chýb armádneho velenia.
„Mali sme dosť síl i bojových prostriedkov,“ komentoval ústup veliteľ domobraneckého práporu Donbas Semjon Semjončenko. „Problémom je velenie a koordinácia, sú na tej najhoršej možnej úrovni,“ dodal.
Podľa tvrdenia ustupujúcich vojakov nedostávali oddiely na bojovej línii dostatok posíl, chaotický bol vraj aj ústup. Mnohí vojaci museli údajne front opustiť pešo, iní ani nevedeli, či ide o vypratanie pozícií alebo pravidelnú rotáciu. „Povedali nám len, že musíme odísť, pretože naša jednotka má veľké straty,“ povedal novinárom vojak, ktorý sa predstavil ako Mykola.
Ukrajinský generálny štáb podľa agentúry Unian obvinil z neúspešnej obrany Debaľceva dobrovoľnícky prápor Krivbas z Dnepropetrovsk, ktorý vraj svojvoľne opustil líniu frontu. „Ani slovo o tom, že neexistovalo veliteľské spojenie, že neprichádzali posily, technika, delostrelectvo, že sme museli mlčky sledovať umieranie ranených, ktorých nikto neevakuoval, že veliteľ sektoru obrany bez stopy zmizol,“ kritizoval stanovisko generálneho štábu veliteľ práporu Mykola Kolesnyk.
Podľa mienky ukrajinských analytikov sa obsadením Debaľceva útočné úmysly separatistov nevyčerpali. Neistota panuje len ohľadom smeru budúceho útoku. Podľa analytika Vadyma Denysenka sa dobytím Debaľceva vojna neskončí, útoky sa podľa neho sústredia na sever Luhanskej a na juh Doneckej oblasti.
Budúcim terčom separatistov a vojakov ruskej armády bude podľa Denysenka takzvaná Bachmutka, komunikácia vedúca z povstaleckého Luhanska na severozápad smerom k k Severodonecku a Rubižnému. „Je to priama cesta do Charkova,“ povedal Denysenko kyjevskej televízii Espreso.
Ďalšou možnosťou je ťaženie na prístav Mariupol, od ktorého predmestia delí teraz povstalecké oddiely 15 až 20 kilometrov. Dobytím Mariupolu by sa separatistom a hlavne Moskve otvorila cesta pozdĺž Azovského pobrežia priamo na anektovaný Krym, zhodujú sa ukrajinskí politológovia.
Porošenko žiada Biely dom o zbrane pre Ukrajinu
Spojené štáty by mali splniť svoj skorší sľub a poskytnúť Ukrajine „prostriedky na posilnenie obranyschopnosti“. V telefonickom rozhovore s americkým viceprezidentom Joeom Bidenom to vyhlásil ukrajinský prezident Petro Porošenko. O výmene názorov, pri ktorej obe strany dôrazne odsúdili porušovanie prímeria v Donbase, informovala v stredu agentúra Unian s odvolaním na ukrajinskú prezidentskú kanceláriu.
Foto: SITA/AP, Charlie Neibergall
Spojené štáty dodávky „obranných zbraní“ Ukrajine zvažujú, rozhodnutie ale v Bielom dome doteraz nepadlo. Kyjev v utorok oznámil, že už do Washingtonu poslal zoznam požadovanej výzbroje. Po zbrojných dodávkach Ukrajine volajú najmä americkí republikáni, podporuje ich aj nový americký minister obrany Ashton Carter.
Porošenko a Biden sa venovali aj situácii okolo ukrajinského Debaľceva, kde separatisti bez ohľadu na dohodnutý pokoj zbraní útočia na obliehané ukrajinské jednotky. Podľa Bidena je porušovanie dohôd uzavretých v Minsku zjavné a potvrdila ho tiež OBSE. Rusko podľa amerického viceprezidenta za sústavné porušovanie svojich záväzkov zaplatí.
V newyorskom sídle OSN Moskva v utorok predložila návrh rezolúcie vyzývajúcej obe strany ukrajinského konfliktu na dodržiavanie minských dohovorov. Bezpečnostná rada dokument jednomyseľne podporila, ale diskusia o rezolúcii potvrdila hlboké rozpory medzi stálymi členmi BR OSN v hodnotení situácie na východe Ukrajiny.
Americká delegátka Samantha Powerová obvinila Moskvu z vyhýbavosti. Je podľa nej „prinajmenšom irónia“, že návrh rezolúcie vyzývajúcej k mieru v Donbase predkladá práve Rusko, ktoré vojnovú situáciu na Ukrajine samo vytvorilo. Ruský delegát Vitalij Čurkin označil jej výroky za urážlivé.
Britský delegát Mark Lyall Grant pripomenul, že to bolo práve Rusko, ktoré sériu predchádzajúcich návrhov na rezolúciu odsudzujúcu násilie na Ukrajine vetovalo. Moskva by sa podľa britského diplomata mala postarať o to, aby sa Minské dohody v každom zo schválených bodov bez podmienok plnili.
Podľa diplomatov v OSN sa na formuláciách rezolúcie usilovne pracovalo štyri dni. „Rezolúcia je chybná, ale je to zatiaľ to jediné, čo máme,“ komentovala dokument litovská delegátka Raimonda Murmokaiteová.