Hollande varoval, že ten, kto dohodu nebude rešpektovať, sa vystavuje hrozbe sankcií.
„S kancelárkou sme od minských dohôd (zo septembra 2014) neprestali rokovať a sme ešte viac ako inokedy presvedčení, že (podmienky dohôd) musia byť naplnené – všetky dohody, bezo zvyšku,“ povedal Hollande.
Obaja štátnici sa vo francúzskej metropole zhodli, že separatisti a ukrajinská armáda musia úplne zastaviť boje, stiahnuť z frontu ťažké zbrane a odovzdať si navzájom zajatcov, ako stanovujú minské dohody.
Hollande tiež vyhlásil, že zatiaľ nemá žiadne dôkazy o tom, že by v posledných dňoch ruské tanky prekročili hranice s Ukrajinou. Upozornil ale, že krajina nedodržujúca podmienky prímeria môže čeliť odvetným opatreniam. „To ale nie je náš cieľ. My chceme mier,“ dodal.
Merkelová v tejto súvislosti podľa DPA vyhlásila, že v bieloruskej metropole nestrávila noc rokovaním s Francoisom Hollandom, ruským prezidentom Vladimirom Putinom a ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom o mieri preto, aby bolo nutné proti Moskve opäť vyhlásiť ďalšie sankcie. Dodala, že teraz ide o to nájsť politické riešenie miesto uvalenia sankcií, preto je nevyhnutné uviesť do života minské dohody.
Merkelová zdôraznila, že Nemecko a Francúzsko urobia všetko, aby zabránili ďalšiemu krviprelievaniu. „Vidíme, že to ide ťažko. Tvárou v tvár ťažkej situácii sa však ani nič iné čakať nedalo,“ povedala. „Pre túto krajinu (Ukrajinu) nebude ľahké nájsť cestu k slobode a sebaurčeniu,“ dodala kancelárka.
O nových dodávkach ruských zbraní separatistom aj o prítomnosti ruských vojenských jednotiek v Donbase opakovane hovorí Kyjev. Moskva však všetky obvinenia odmieta s tým, že na východ Ukrajiny posiela výhradne humanitárnu pomoc. Pripúšťa ale, že po boku separatistov môžu bojovať aj ruskí vojaci, ktorí tam ale pôsobia v rámci svojej dovolenky.
Prestrelky pokračujú
V Donbase od víkendu platí novoprerokované prímerie, ktorého základom sú zmienené minské dohody. Aj napriek pokoju zbraní však boje neutíchli. Obzvlášť tvrdé strety sa odohrali pri meste Debaľcevo, z ktorého sa armáda pod tlakom proruských separatistov nakoniec stiahla.
Hollande, Merkelová, Putin a Porošenko sa v štvrtkovom telefonickom rozhovore zhodli, že snaha presadiť mierové dohody by mala pokračovať. Ukrajinský prezident sa domáhal „jasných záruk“, že sa porušenie prímeria nebude inde opakovať, ale ani Merkelová ani Hollande sa o osude Debaľceva nezmienili.
Vzápätí po dobytí mesta, ktoré predstavovalo výbežok na frontovej línii zasahujúci do povstaleckého územia, separatisti ohlásili, že v súlade s dohodami začínajú sťahovať ťažké zbrane od línie dotyku s ukrajinskými vládnymi silami.
Prestrelky a potýčky medzi separatistami a ukrajinskou armádou prepukajú pri dôležitom azovskom prístave Mariupoľ, ktorý je doteraz pod kontrolou vládnych oddielov. Pád tohto polmiliónového mesta do rúk povstalcov by znamenal ďalší krok k zaisteniu pozemného spojenia Ruska s polostrovom Krym, ktorý Moskva anektovala vlani v marci.
USA: Rusko sa bude zodpovedať, ak boje v Donbase neskončia
Pokračujúca ruská podpora separatistov na východnej Ukrajine podkopáva medzinárodné diplomatické úsilie. Uviedlo to v piatok americké ministerstvo zahraničia, ktoré Moskvu aj proruských povstalcov varovalo, že ponesú zodpovednosť, pokiaľ sa boje v Donbase neskončia. Moskva zapojenie svojich vojsk do konfliktu neustále popiera.
„Naďalej sa sústredíme na podporu presadzovania (mierových) dohôd, všetko ale pozorne sledujeme,“ povedala hovorkyňa americkej diplomacie Len Psakiová. „A keď Rusko a separatisti nedokážu uskutočniť dohody a ukončiť násilie, budú čeliť ďalším následkom,“ dodala.