Hadího väznitelia, šiítské milície Hautíovci, ho prepustili pod medzinárodným tlakom zo strany Organizácie Spojených národov, USA, Ruska i miestnych politických strán. Podľa nemenovaného prezidentovho poradcu mu OSN, ktorá dohliada na dodržiavanie dohody o deľbe moci medzi Hautíovcami a ďalšími frakciami, pomohla aj s cestou do Adenu.
Po jeho odchode milície prezidentovu oficiálnu rezidenciu v hlavnom meste Saná vyplienili, uviedli svedkovia.
Hautíovci so základňou na severe Jemenu obsadili Saná ešte v septembri a v januári obnovili boje proti vládnym silám, pričom popierali obvinenia z pokusu o štátny prevrat.

Prezident Hadí svoje odstúpenie zdôvodnil stroskotaním vyjednávania s povstalcami, ktorí ho údajne nútili k ďalším politickým ústupkom a napriek jeho ústretovosti odmietli ukončiť blokádu prezidentskej rezidencie a úradu.
Kríza vyvolala masové protesty a obavy z opätovného rozštiepenia Jemenu. Ten je známy ako najchudobnejšia spomedzi arabských krajín a pôsobisko jednej z najnebezpečnejších odnoží extrémistickej siete al-Kajdá.