Jednou z najbúrlivejších politických debát súčasných Spojených štátov je však diskusia o príliš veľkých rozdieloch medzi malou najbohatšou časťou USA a ostatnými Američanmi.
"Je jasné, že pre Hillary Clintonovú budú peniaze veľkou výzvou v snahe stať sa prezidentkou. Väčšina kandidátov neľahko získava dostatok financií na kampaň. Problém pre Hillary je však v tom, že sa zdá, že má až príliš veľa peňazí,“ vysvetlil pre Pravdu politológ James Boys z Richmondovej univerzity v Londýne. "Je iróniou, že Clintonovci určite neboli veľmi bohatí predtým, ako sa Bill stal prezidentom. Samozrejme, to sa absolútne zmenilo. Teraz sú veľmi bohatí,“ uviedol Boys, autor knihy Clintonova veľká stratégia: Zahraničná politika USA vo svete po studenej vojne.
Bill Clinton opustil post prezidenta v roku 2001. Jeho manželka vlani vyhlásila, že v tom čase boli na mizine. Po vlne pochybovačných otázok Clintonová svoje vyjadrenie korigovala. Uviedla, že na tom jednoducho neboli práve najlepšie.
Denník Washington Post tento týždeň napísal, že od roku 2001 sa nadácii Clintonovcov podarilo vyzbierať od darcov približne dve miliardy dolárov. Samozrejme, nejde o peniaze, ktoré by im išli do vrecka. Nadácia Clintonovcov podporuje veľké rozvojové projekty po celom svete. Noviny však poukazujú na to, ako kontakty prominentného politického páru pomáhajú peniaze získavať.
Hillary Clintonová je jednoznačnou favoritkou na prezidentskú nomináciu v Demokratickej strane. A v prieskumoch poráža aj možných republikánskych súperov. O novom prezidentovi rozhodnú Američania na budúci rok v novembri.
Časť demokratov by však rada videla, keby mala Clintonová väčšiu konkurenciu. Bývalá prvá dáma a exministerka zahraničných vecí patrí k centristickému krídlu strany. Ľavicovejšie naladení demokrati jej vyčítajú prílišnú ústretovosť k finančníkom z Wall Streetu. Tí, samozrejme, tiež patria k veľkým podporovateľom nadácie Clintonovcov.
"Základňa demokratov, najmä mimo veľkých miest, jednoznačne nedôveruje Wall Streetu,“ povedal pre Pravdu expert na americkú politiku Thomas Scotto z Essexskej univerzity.
Clintonová si túto svoju slabosť uvedomuje. Pred niekoľkými dňami vyšlo najavo, že sa v decembri medzi štyrmi očami stretla s Elizabeth Warrenovou, demokratickou senátorkou z Massachusetts. Do tejto političky vkladá nádeje ľavicové krídlo strany. Warrenová však zatiaľ tvrdí, že sa nechce uchádzať o Biely dom. Je však známa bojom za práva spotrebiteľov.
"Keby sa Warrenová, alebo podobne ľavicovo orientovaný kandidát, v primárkach postavila Clintonovej, bývalá prvá dáma by čelila značnej kritike,“ myslí si Scotto.
Peniaze, ktoré sú Clintonovci schopní získať, však môžu mať dosah nielen na domácu politiku, ale aj na zahraničnú.
"Finančný úspech nadácie podčiarkuje veľmi neobvyklú povahu Clintonovej kandidatúry. Mimo tradičnej politickej arény organizácia otvára darcom dvere k možnej budúcej prezidentke,“ pripomína Washington Post. "Zahraniční donori a krajiny, ktorí nemôžu prispievať na politickú kampaň v USA, potvrdzujú podporu Clintonovej rodiny prostredníctvom charitatívnych darov,“ napísali noviny.
"Konzervatívnejšie naladený denník Wall Street Journal už tiež uviedol, že nadácia získala milióny od zahraničných vlád. Vrátane Kataru, ktorý podporuje hnutie Hamas, Spojených arabských emirátov či Saudskej Arábie,“ pripomenul pre Pravdu John Owens z Centra pre štúdie demokracie na Westminsterskej univerzite. "Je to pre Clintonovú vážne. Bude to tiež kolidovať s jej podporou Izraela a tým, ako sa na ňu budú dívať židovskí voliči Demokratickej strany,“ mysli si Owens.
Nie je presne známe, aký majetok má Hillary Clintonová. Vlani ho Washington Post odhadol na päť až 25 miliónov dolárov. "Koľko to v skutočnosti je, zistíme, až keď sa rozhodne kandidovať za prezidentku,“ napísali noviny. Bohatstvo Clintonovcov pochádza najmä zo lukratívnych zmlúv na knihy a prednášky a z investícií.