Füle: Nevideli sme, k čomu smerujeme na Ukrajine

Rok od konca režimu prezidenta Viktora Janukovyča spomína bývalý eurokomisár pre rozširovanie Štefan Füle na okolnosti nepodpísania asociačnej dohody s Ukrajinou. Udalosti postupne viedli k demonštráciám, pádu Janukovyča a až ukrajinsko-ruskému konfliktu. Füle v Bratislave minulý týždeň prijal členstvo v Medzinárodnom poradnom výbore Stredoeurópskej strategickej rady.

, 24.02.2015 11:00
Štefan Füle Foto:
Český diplomat Štefan Füle bol od roku 2010 do 2014 eurokomisár zodpovedný za rozširovanie EÚ a európsku susedskú politiku.
debata (187)

Bolo chybou riešiť podpísanie asociačnej dohody s Ukrajinou? Vnímala Európska únia námietky Ruska?
Musím úplne jednoznačne povedať, že sme neurobili chybu. Nemôžete ju urobiť v prípade, aký nastal. Teda, že partnerom, to znamená Ukrajine, Moldavsku a Gruzínsku, ponúknete po rokoch rokovaní niečo, čo chcú. Tieto krajiny si definovali záujem ísť smerom k Európskej únii. Chybu urobil ruský prezident Vladimir Putin, keď podcenil reakciu spomenutých štátov, ktoré si bránia právo rozhodovať o sebe. Nebagatelizujem tým situáciu, ktorá vládne na Kryme a východnej Ukrajine. Základy európskej bezpečnosti boli silno otrasené a musíme hľadať spôsob, ako ich postaviť nanovo.

Lenže v roku 2008 Západ Ukrajine a Gruzínsku povedal, že môžu vstúpiť do NATO. Putinova reakcia bola, že Ukrajina je komplikovaný štát a bola vytvorená za Sovietskeho zväzu. Nebol už tu položený základ konfliktu?
Keď som hovoril, že sme neurobili chybu, tak som mal na mysli súvislosti spojené s asociačnou dohodou. Celkovo však obe strany urobili veľa chýb. My sme právom privítali koniec Sovietskeho zväzu a odchod totalitnej diktatúry. Mali sme však byť vnímavejší k ťažkým procesom, ktoré sprevádzajú rozpad impéria. V minulom storočí sme takýchto situácií v Európe zažili viacero. Neboli to jednoduché procesy a trvali dlho. Kremeľ však tiež urobil chybu. Postupne sa rozišiel s princípmi liberálnej demokracie a posúval sa k autoritárskym tendenciám.

Čo to znamená?
Putin hovoril, že rozpad Sovietskeho zväzu bol najväčšou geopolitickou katastrofou 20. storočia. Bolo už len otázkou času, kedy o tom nebude len rozprávať, ale niečo sa s tým bude snažiť aj urobiť. Západ mu v tom niekedy pomáhal. Aj výdatne.

Ako?
O roku 2008 a summite NATO sme už hovorili. Vtedy sme do určitej miery zmenili pravidlá hry. Nikdy predtým aliancia niekomu nesľúbila členstvo. Vždy to bolo tak, že NATO ukázalo cestu a pomáhalo po nej ísť. V roku 2008 sa nanešťastie stalo to, že sme sľúbili perspektívu. NATO však neukázalo cestu. Ani pre Ukrajinu, ani pre Gruzínsko neodsúhlasilo Akčný plán členstva, ktorý by im pomohol. Dnešné udalosti nie sú dôsledkom toho, že sme chceli pomôcť Ukrajine budovať vzťahy s Európskou úniou. A tu treba povedať, že to nebolo na úkor niekoho. EÚ takto nefunguje. Situácia na Ukrajine je výsledok procesu, ktorý trvá niekoľko dlhých rokov. Nevideli sme to, nechceli sme to vidieť a nanešťastie niektorí z nás to stále nevidia.

Hovoríte, že proces približovania sa k EÚ nie je nikdy namierený proti niekomu. Ani keď asociačná dohoda nebola kompatibilná s ruským projektom colnej únie?
Sú to však dve rôzne veci. Colná únia vznikla až po tom, čo sme začali rokovania o asociačnej dohode s Ukrajinou. A okrem toho na jednej strane je fakt, že colná únia nie je kompatibilná s asociačnou dohodou. Ešte to však neznamená, že všetko, čo je v asociačnej dohode, povedie k poškodenou záujmov krajín, ktoré sú v colnej únii. Vôbec to tak nie je. Putin to v roku 2004 nemohol povedať lepšie. Odpovedal vtedy na otázku, ako hodnotí možnosť, že Ukrajina sa stane členským štátom EÚ. Vyhlásil, že je to na Ukrajine. Povedal tiež, že vzhľadom na previazanosť ruských ekonomických záujmov s Ukrajinou, najmä na východe štátu, môže byť vstup Kyjeva do únie prospešný aj pre Moskvu. V roku 2013 už Sergej Glazjev, blízky spolupracovník Putina, vyhlásil na adresu asociačnej dohody, že jej podpísanie by bolo jednou z najväčších katastrof pre Ukrajinu a ukrajinsko-ruské vzťahy.

Ruský pohľad na vec sa odvtedy nezmenil.
Minulý rok sme mali veľa bilaterálnych, ale aj trojstranných rokovaní Ukrajina – Rusko – EÚ. Vysvetľovali sme, že asociačnú dohodu obklopuje množstvo mýtov a dezinterpretácií. Nielen v mediálnom priestore, ale na ruskej oficiálnej strane. Snažili sme sa dokázať, že dohoda vytvára aj pre Rusko lepšie prostredie. Prostredníctvom Ukrajiny, ale aj na Ukrajine. Chceli sme vysvetliť, že asociačná dohoda určite neznamená, že zariadenia vyvážané z Ukrajiny do Ruska by zrazu museli spĺňať štandardy EÚ. A teda by boli pre Rusko nepoužiteľné. Je to úplný nezmysel. Asociačná dohoda je o pomerne dlhej, až 15-ročnej, cestovnej mape. Vznikla za rokovacím stolom, na základe ukrajinských ambícií.

Janukovyč nakoniec odmietol podpísať asociačnú dohodu. Predložil vám materiál, podľa ktorého by reakcia Ruska bola katastrofálnou ekonomickou hrozbou pre Ukrajinu. Bol tento materiál založený na realite alebo to bola skôr Janukovyčova úniková cesta?
Asi desať dní pred novembrovým summitom vo Vilniuse v roku 2013 mi počas rokovaní v Kyjeve Janukovyč predložil ekonomické čísla, ktoré sme dovtedy nevideli. Hovorili o 30– až 40-percentnom znížení produkcie mnohých kľúčových podnikov, najmä na východe Ukrajiny. Dôvodom by boli ruské jednostranné ekonomické opatrenia proti jeho štátu. Janukovyč hovoril o hospodárskych stratách 12 miliárd dolárov. Opýtal som ho na tieto čísla. Janukovyč vyhlásil, že sú tajné. Dôvod je ten, aby verejnosť nevyľakali. Odpovedal som, že je škoda, že je to tajné, lebo proces nášho partnerstva má byť transparentný. Janukovyč potom ešte vyhlásil, že asociačná dohoda bude stáť Ukrajinu 15 miliárd dolárov ročne. Povedal som, že neviem, na základe čoho to tvrdí.

Vysvetlil to?
Opieral sa o štúdiu, ktorú financovala Euroázijská banka. Dokument je pomerne jednostranným pohľadom z uhla plánovanej ekonomiky na to, čo asociačná dohoda znamená a čo nie. Janukovyč argumentoval, že spomenutá suma sú peniaze, ktoré bude musieť Ukrajina zaplatiť za technické štandardy EÚ. Hovoril som mu však, že technické štandardy sa týkajú len oblastí, na ktorých sme sa dohodli a v príslušnom časovom rámci. Okrem toho Janukovyč hovoril o sumách, ktoré významným spôsobom a niekoľko ráz prevyšujú množstvo peňazí, ktoré vynaložilo Poľsko. Ale nie na naplnenie asociačnej dohody, ale na členstvo v únii. Snažil som sa Janukovyčovi vysvetliť, že skutočné čísla vyzerajú inak. Nikdy som však netvrdil, že asociačná dohoda znamená pečené holuby do úst. Prináša aj náklady. Vždy sme však zdôrazňovali, že budeme jedným z najväčších poskytovateľov pomoci. Či už vo forme darov, alebo výhodných pôžičiek.

Od nepodpísania asociačnej dohody sme sa dostali až po ukrajinsko-ruský konflikt. Čo chce Moskva?
V tejto chvíli hovoríme o hybridnom konflikte. Po dohode v Minsku možno aj o hybridnom mieri. Hovoríme o informačnej vojne. V nej už určite sme. Putin mal na konci studenej vojny pocit, že Rusko si zaslúžilo iné miesto v Európe, ako získalo. Aj preto vytvoril projekt colnej únie a Eurázijskej ekonomickej únie. Môžeme pomôcť Rusku dostať sa do stavu, keď ho budeme akceptovať ako významnú krajinu v rámci druhého európskeho integračného projektu. Keď nad tým mávneme rukou, problém nezmizne. Samozrejme, nemôžeme rozvíjať vzťahy medzi EÚ a Eurázijskou ekonomickou úniou bez uspokojivého riešenia situácie na Ukrajine.

Stačí však Rusku pozícia dôležitého partnera? Nechce akési právo veta v Európe, nežiada vytvorenie sféry vplyvu, v ktorej bude mať hlavné slovo?
Nedokážem si predstaviť, že budúcnosť a bezpečnosť Európy bude založená na spochybňovaní kľúčových princípov. Medzi ne určite patrí, že hranice sa nemenia silou a že každá krajina si má právo vybrať svoje smerovanie. Vysvetlime Putinovi, že môžeme hovoriť o tom, ako nastaviť usporiadanie Európy, ktoré bude brať do úvahy existenciu dvoch projektov. Zároveň mu však povedzme, že v žiadnom prípade nezaložíme spoluprácu na niečom inom ako na spomenutých princípoch.

© Autorské práva vyhradené

187 debata chyba
Viac na túto tému: #Ukrajina #Štefan Füle #kríza na Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy