Izrael vyberá, Netanjahu rozhoduje

Izraelčania potrebujú víziu, nádej, vyhlásil prezident Reuven Rivlin na adresu uchádzačov o premiérske kreslo len dva týždne pred predčasnými parlamentnými voľbami, ktoré sa majú uskutočniť 17. marca.

24.02.2015 10:00
Benjamin Netanjahu, izraelský premiér Foto:
Súčasný izraelský premiér Benjamin Netanjahu (na fotke) čelí v predvolebnej kampani tvrdým útokom opozície.
debata (3)

„Chcú počuť, ako budete riešiť ich každodenné problémy. Potrebujú vedenie, ktorého motiváciou bude rešpektovanie skutočných hodnôt, bude schopné prijímať aj ťažké rozhodnutia,“ cituje izraelského prezidenta portál 7kanal.co.il.

Izraelčania si v polovici marca budú opäť vyberať, ale všetko nasvedčuje tomu, že napokon bude rozhodovať terajší premiér Benjamin Netanjahu mieriaci už štvrtýkrát do kresla šéfa kabinetu. O voličské hlasy sa uchádza 26 strán a koalícií. Na prvý pohľad si teda bude z čoho vyberať.

Navyše nízky prah zvoliteľnosti otvára dvere do parlamentu viacerým subjektom. Aj preto sa ešte nikdy nestalo, aby jedna zo strán získala väčšinu v 120-člennom Knesete. A tak aj v tomto prípade možno očakávať, že krajinu bude riadiť koalícia. A tu, podľa viacerých izraelských médií, sa končí vôľa voliča a začína sa politický boj medzi jednotlivými frakciami. V ňom má, ako neraz doteraz, prevahu súčasný premiér Benjamin Netanjahu a jeho pravicová strana Likud.

Bol to práve Bibi, ako familiárne volajú v Izraeli šéfa kabinetu, ktorý vyvolal predčasné parlamentné voľby, keď 2. decembra minulého roku odvolal z kabinetu ministra financií Yira Lapida, ministerku spravodlivosti Cipi Livniovú, lídrov strany Yeši Atid a hnutia Hatnua. Pôvodným dôvodom ich vypoklonkovania z kabinetu bol vládny návrh zákona o „národnom charaktere štátu Izrael“.

Obsahoval okrem iného aj zrušenie štatútu arabského jazyka ako štátneho. Livniová a Lapid boli proti tomu s odôvodnením, že návrh „ohrozuje demokratické základy izraelskej spoločnosti“. Podľa viacerých izraelských politológov sa však Netanjahu chcel zbaviť centristických strán koaličných partnerov a nahradiť ich ultranacionalis­tami. V nich totiž videl a aj vidí priechodnejšiu cestu v snahe presadiť rozširovanie židovských osád a zákon definujúci Izrael ako židovský štát.

Podľa prieskumu denníka Ha’arec by Netanjahuov pravicový blok Likud mohol vyhrať voľby aj 25 kreslami. Nemalá časť voličov totiž pozitívne reaguje na Bibiho politické piliere, akými sú iránska jadrová hrozba a európsky antisemitizmus. Napokon po nedávnych protižidovských útokoch vyzval Židov, aby sa odsťahovali do Izraela. Podľa viacerých izraelských zdrojov nemusí však spomínaný predpokladaný počet poslaneckých kresiel Likudu stačiť. Na chrbát mu totiž v prieskumoch „dýcha“ Sionistická jednota (Labor, Hatnua), ktorá ma šancu získať v Knesete zatiaľ 24 kresiel.

„Vo voľbách sa rozhodne, či bude Izrael sionistickou, alebo extrémistickou krajinou. Stretne sa v nich Sionistická jednota s táborom extrémistov a nebezpečných strán, ktorým treba zabrániť v zničení Izraela,“ načrtla budúcnosť Livniová citovaná portálom Israelperson.co.il. V kritike pravicového Likudu jej úspešne sekunduje Jicchak „Buži“ Herzog, šéf tradičnej ľavicovej Strany práce a syn niekdajšej hlavy štátu prezidenta Chaima Herzoga.

Podľa najnovších prieskumov má šancu získať tretie miesto, a teda dostať sa do vládnej koalície, aj nábožensky orientovaná pravicová strana Židovský domov Naftaliho Benneta, ktorý patrí medzi jastrabov v Netanjahuovom kabinete. Jeho ustavičné predvolebné skloňovanie boja s terorizmom, bezpečnostnej problematiky a protipalestínskej rétoriky mu zatiaľ vynieslo predpokladaný zisk 12 mandátov.

Podľa denníka Ha’arec by v novom zložení Knesetu nemali chýbať ani strana Izrael je náš domov Avigdora Liebermana, súčasného šéfa diplomacie a Netanjahuovho verného spojenca. Aj preto veľkú časť predvolebnej kampane Netanjahu venuje práve jeho stúpencom. Konkrétne približne miliónovej ruskej enkláve prisťahovalcov.

Lieberman ich v kampani kŕmi hlavne „potrebou skoncovať s radikálnym Islamským štátom rovnako ako s nacistami a so všetkými ostatnými teroristickými organizáciami, hlavne s palestínskym Hamasom a libanonským Hizballáhom“. Zatiaľ sa Liebermanovi črtá zisk siedmich kresiel.

V hre ostáva aj ultrakonzervatívny Šás a náboženská koalícia Yahadut ha-Tóra (Jednotný judaizmus Tóry). Ich prípadné prekonanie prahu zvoliteľnosti by dávalo šancu Netanjahuovi zasadnúť už po štvrtý raz do premiérskeho kresla. Sú to však stále „len“ členovia pravicového orchestra pod taktovkou Bibiho a ten rozhodne o zložení kabinetu. Nič na tom nezmení ani skutočnosť, že prvý raz sa spoločne pokúsia zabojovať o kreslá v parlamente arabské strany.

Arabi tvoria asi pätinu populácie a prieskum koalícii predpovedá 12 mandátov. Zamiešať karty môžu však iba v parlamente, nie pri tvorbe vlády. Už totiž vyhlásili, že do nej v žiadnom prípade nepôjdu. Vraj ani vtedy nie, ak by ju viedol aj Herzog či Livniová. Už len preto, lebo ľavicový subjekt má v názve „sionistická“.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #voľby #Izrael #Benjamin Netanjahu #Reuven Rivlin