Analýza, ktorú inštitút pred zverejnením na svojom webe poslal agentúre AP, je založená na odhadoch expertov na zbraňové technológie a na skúsenostiach s jadrovými programami Izraela, Pakistanu, Indie a Číny. Komunistická Kórea zatiaľ vykonala tri jadrové skúšky, naposledy vo februári 2013. Stalo sa tak napriek zákazu OSN a zostrení medzinárodných sankcií po každom teste.
Experti inštitútu dospeli k záveru, že KĽDR urobila v posledných piatich rokoch vo svojich programoch jadrových zbraní značný pokrok a v ďalšej päťročnici sa podľa nich tieto programy ďalej výrazne rozvinú. Bude to znamenať „závažnú výzvu pre Spojené štáty, severovýchodnú Áziu a celé medzinárodné spoločenstvo,“ varuje správa.
Inštitút odhaduje, že KĽDR má teraz 10–16 jadrových bômb, niektoré na základe plutónia, iné založené na uráne. Podľa scenára „pomalého rastu“ by Pchjongjang mohol mať do piatich rokov 20 náloží o sile desiatich kiloton, zatiaľ čo scenár „rýchleho rastu“ by znamenal, že KĽDR dosiahne počet 100 zbraní po 20 a možno až 50-tisíc ton.
Experti tiež spochybňujú doteraz prevažujúci názor, že KĽDR ešte u jadrových náloží nedospela k takej úrovni miniaturizácie, aby mohla vyrobiť hlavice na rakety. Podľa nich už má Pchjongjang zrejme plutoniové nálože dostatočne malé, aby sa dali umiestniť na medzikontinentálne rakety aj strely stredného doletu.
Juhokórejské ministerstvo obrany minulý mesiac predpovedalo, že KĽDR sa výrazne priblížila výrobe rakety s jadrovou hlavicou. Zmenšiť jadrovú nálož tak, aby ju uniesla strela dlhšieho doletu, trvá podľa expertov Soulu spravidla dva až sedem rokov, a vzhľadom k tomu, že svoju prvú jadrovú skúšku Severná Kórea uskutočnila pred ôsmimi rokmi, mohla by túto technológiu už ovládať.