Situácia je kritická najmä v Sýrii a Iraku, násilie v masovom meradle však zažívali aj obyvatelia Izraela, Palestíny, Ukrajiny či Nigérie. Ozbrojené skupiny sa vlani dopustili porušovania ľudských práv najmenej v 35 krajinách sveta, teda približne v jednej pätine zo 160 krajín, ktoré Amnesty International sledovala.
„V dôsledku činnosti skupín ako Boko Haram, Islamský štát a Šabáb dochádza k prelievaniu hraníc jednotlivých štátov. Ďalší civilisti tak budú nútení žiť pod kontrolou kvázi štátov, budú predmetom zneužívania, prenasledovania a diskriminácie,“ uviedla Anna Neistatová, riaditeľka výskumu Amnesty International. Celosvetová reakcia na násilné konflikty bola podľa generálneho tajomníka organizácie Al Salila Shettyho neefektívna a zahanbujúca. „Ľudia trpeli barbarskými útokmi a represiami, medzinárodné spoločenstvo neobstálo v dodržiavaní svojich záväzkov,“ povedal.
Amnesty International upozornila na to, že najmenej v 18 krajinách došlo k vojnovým zločinom. V 62 krajinách justícia poslala do väzenia ľudí, ktorí si uplatňovali právo na slobodu prejavu a zhromažďovania, 82 štátov svojich občanov mučili alebo s nimi zle zaobchádzali. Organizácia tiež spočítala, že v 78 krajinách platia zákony kriminalizujúce ľudí kvôli ich homosexuálnej orientácii a že v 28 štátoch sú zakázané potraty aj v prípade, keď je tehotenstvo dôsledkom znásilnenia alebo je ním ohrozený život ženy.
Slovákom vyčíta diskrimináciu Rómov i referendum
Slovensku i Českej republike organizácia vyčíta diskrimináciu rómskych detí v prístupe k vzdelaniu. Bratislavu kritizuje aj za to, že nevenuje dostatočnú pozornosť prípadom policajného násilia voči Rómom a že doteraz neratifikovala Dohodu Rady Európy o prevencii a boja proti násiliu na ženách a domácemu násiliu. Kriticky sa zmienila aj o referende na ochranu tradičnej rodiny a zákaze adopcií detí osobám rovnakého pohlavia a fakt, že otázky referenda odsúhlasil dokonca Ústavný súd.
V Česku Amnesty International zaznamenáva okrem diskriminácie rómskych detí aj rastúce nepriateľstvo voči moslimskej komunite a zlé zaobchádzanie s pacientmi v psychiatrických liečebniach.
Amnesty International varuje, že svet bude tento aj budúci rok čeliť ešte rozsiahlejšej kríze s utečencami, a to najmä s rastúcou mocou ozbrojených skupín ako Islamský štát v Iraku a Sýrii či Boko Haram v Nigérii a susedných štátoch.
V tejto súvislosti upozorňuje, že Bezpečnostnej rade OSN sa nepodarilo vysporiadať ani s tými najkrvavejšími konfliktmi, aj keď dochádzalo k páchaniu strašných zločinov na civilistoch. Organizácia preto vyzvala päť stálych členov Bezpečnostnej rady OSN, aby sa vzdali svojho práva veta v prípade genocídy a ďalších hromadných zverstiev. „Mohlo by tak dôjsť k zmene pravidiel hry. OSN by tak dala najavo, že chce pomôcť chrániť životy civilistov,“ uviedol Shetty.