Foto: Reuters
Pred rokom polostrov, na ktorom žije prevažne ruskojazyčné obyvateľstvo, anektovalo Rusko. Ruský parlament schválil 1. marca 2014 zámer prezidenta Vladimira Putina nasadiť na Krym vojakov, čo odôvodnil potrebou chrániť životy Rusov na Kryme.
Udalosti na Kryme boli dôsledkom krízy na Ukrajine, ktorú vyvolalo odmietnutie asociačnej dohody s Európskou úniou bývalým proruským vedením Ukrajiny. Cesta Krymu, na ktorého území sa do minulého roka nachádzala ukrajinská Krymská autonómna republika, pod nadvládu Ruska trvala asi tri týždne. Nový šéf autonómnej vlády na Kryme Sergej Aksjonov po rozhodnutí ruského parlamentu o možnom nasadení ruských vojakov na Krym oznámil, že prebral kontrolu nad bezpečnostnými silami v oblasti a požiadal Putina o pomoc. Ruská armáda potom prevzala postupne nad Krymom kontrolu.
V polovici marca sa za pripojenie Krymu k Ruskej federácii vyslovilo v referende 96,8 percenta hlasujúcich pri volebnej účasti 83,1 percenta. Krymský parlament v reakcii na výsledok referenda, ktorý odmietli USA i EÚ, následne vyhlásil nezávislosť Krymu a požiadal o pripojenie k Rusku. Putin nezávislosť Krymu uznal a pripojenie Krymu k Rusku formálne potvrdila 21. marca ruská Rada federácie, horná komora ruského parlamentu, ktorá ratifikovala zmluvu o pripojení Krymu vrátane prístavu Sevastopoľ k Ruskej federácii ako dva nové subjekty Ruska.
Foto: SITA/AP, Alexander Polegenko
Rok od pričlenenia k Rusku nie je situácia na Kryme vôbec priaznivá. Západ vzápätí uvalil na Rusko sankcie, ktoré sa dotkli aj niektorých kľúčových subjektov na Kryme. Na sankčnom zozname sa okrem vysokých predstaviteľov miestnej samosprávy ocitla Ruská národná komerčná banka, ktorá po anexii Krymu plne ovládla miestny bankový sektor. Sankciám bola vystavená aj letecká spoločnosť Dobroljot, dcérska firma Aeroflotu, ktorá prevádzkuje linky na Krym. Aeroflot ju nakoniec musel zatvoriť. Dobroljot by mala nahradiť nízkonákladová spoločnosť Pobeda, ktorá spustila svoju prevádzku v decembri. Sankcie tiež zakazujú členským štátom účasť na investičných a infraštruktúrnych projektoch na polostrove.
Sankcie tak ešte viac zhoršili dopravné spojenie Ruska s Krymom, čo narušuje jeden z hlavných príjmov Krymu – turistický ruch. Rusko totiž nemá priame spojenie s Krymom a Kyjev pozemné cesty občas blokuje. Plavbu trajektov často narúšajú búrky a sú preplnené a tiež drahé. Minuloročnú turistickú sezónu tak museli miestne hotely odpísať, počet minuloročných hostí sa znížil na polovicu z asi dvoch miliónov ruských turistov, ktorí zvykli jazdiť na Krym.
Moskva sa tak rozhodla pre stavbu mosta, ktorý má viesť z Ruska cez Kerčský prieliv na Krym. Podľa odhadov bude stavba mostu, ktorý by mali postaviť do roku 2018, stáť vyše 228 miliárd rubľov (takmer tri miliardy eur). Stavbu zverili spoločnosti Strojgazmontaž (SGM) Arkadija Rotenberga. Tento miliardár je považovaný za Putinovho dôverníka a ocitol sa na sankčnom zozname.
Foto: Reuters, Pavel Rebrov
Pre Rusko to však nie sú jediné náklady. Podľa odhadov ruského denníka Kommersant bude plné začlenenie Krymu do Ruska stáť Moskvu asi 30 miliárd dolárov v nasledujúcej dekáde. Okrem dopravného spojenia s Ruskom by väčšina peňazí mala ísť na plynofikáciu Krymu a na zaistenie dodávok vody.
Podľa medzinárodnej organizácie na ochranu ľudských práv Human Rights Watch (HRW) sa od ruskej okupácie polostrova zhoršila situácia v oblasti ľudských práv. Úrady podľa HRW pod rôznymi zámienkami prenasledujú ľudí, ktorí sa odvážili otvorene kritizovať počínanie Ruska na polostrove a prenasledovanie odporcov ruskej politiky, predovšetkým z radov krymských Tatárov, sa často odohráva pod zámienkami boja proti náboženskému extrémizmu alebo proti obchodu s drogami či zbraňami.
Krym ako súčasť Ruskej federácie zatiaľ uznali Afganistan, Kuba, Nikaragua, KĽDR, Sýria a Venezuela.