Rok po zabratí Krymu Rusi oslavujú zelených mužíkov

28.02.2015 10:57
Krym, Ukrajina
Zelení mužíci, ktorí vo februári 2014 obsadzovali Krym, v Rusku dostali svoj sviatok – Deň Síl špeciálnych operácií. Autor: ,

Pred rokom sa k nim Moskva nepriznávala, dodatočne im vzdáva hold. Sily špeciálnych operácií, ktoré vlani obsadili Krym, majú od piatku v Rusku svoj sviatok.

Rozhodol o tom prezidentským dekrétom šéf Kremľa Vladimir Putin. O dôvode, prečo nový sviatok pripadol práve na daný deň, v dokumente niet nijakej zmienky.

„Prečo za Deň Síl špeciálnych operácií vybrali 27. február, hoci dátum ich vzniku je úplne iný? Spomeňte si, čo a kde sa dialo pred rokom! A čím sa to všetko skončilo,“ pripomenula čitateľom prvé výročie špeciálnej operácie vedúcej k odtrhnutiu Krymu od Ukrajiny Rossijskaja gazeta, oficiálny denník ruskej vlády.

Nové elitné jednotky začali v ozbrojených silách Ruska vznikať už pred šiestimi rokmi. S nasadením do prvej ostrej operácie však museli počkať až do februára 2014. Do povedomia ruskej verejnosti sa mohli dostať rok predtým, keď mali veľké cvičenie na severnom Kaukaze. „Sily špeciálnych operácií sú predurčené na dosiahnutie politických a ekonomických cieľov v ľubovoľnom bode zemegule, kde má Rusko svoje záujmy. Je to vojsko bojujúce v čase mieru. Ich úlohou je vytvárať, vycvičiť a riadiť zahraničné partizánske hnutia, odstraňovať neželaných lídrov,“ hovorilo sa vtedy v reportáži štátnej televízie.

V noci na 27. februára 2014 ruské špeciálne sily zasiahli na Kryme, kde ich vyše stočlenný oddiel obsadil sídlo miestnej vlády a parlamentu. Nad budovami vztýčili ruskú vlajku a o niekoľko hodín neskôr za ich ozbrojenej asistencie prítomní poslanci zvolili nové proruské vedenie Krymu. Zelení mužíci, ako sa o vojakoch v uniformách bez výsostných znakov začalo hovoriť, vzápätí obsadili letiská a iné strategické body polostrova, malého ako polovica Slovenska, ktorý sa práve chystal pripomenúť si 60. výročie svojho pričlenenia k sovietskej Ukrajine.

Túto „historickú krivdu“ mali zelení mužíci napraviť. Operáciu pritom spustili niekoľko dní predtým, ako Putin dostal od svojho parlamentu splnomocnenie nasadiť ruských vojakov v zahraničí „v záujme ochrany životov“ Rusov na Kryme.

Dvadsaťtisíc ukrajinských vojakov, rozmiestnených na polostrove, dostalo z Kyjeva príkaz nevstupovať s útočníkmi do boja. Proti ruskej čiernomorskej flotile, ktorá na Kryme sídlila na základe medzištátnej dohody, by totiž nemali šancu uspieť. „Čiernomorský polostrov spája so zvyškom Ukrajiny iba Perekopská šija. Na nej stačilo preťať jednu-dve cesty a železničnú trať a z Krymu bol vďaka zeleným mužíkom zrazu ruský ostrov,“ pripomenul pre Pravdu strategickú výhodu Moskvy ruský vojenský analytik Alexandr Goľc. „Krym bol vopred stratený,“ pripúšťa aj ukrajinský politológ Vadim Karasiov. „Územie, prakticky odrezané od zvyšku Ukrajiny, vojensky nebolo možné ubrániť. Presunúť tam ukrajinské vojenské jednotky, postaviť miestne dobrovoľnícke jednotky – to by bola samovražda,“ povedal pre Pravdu.

Kyjev ihneď obvinil Moskvu z agresie. Tá však zodpovednosť za zelených mužíkov dlho odmietala prevziať. Putin tvrdil, že ide o miestnu domobranu, ktorá si podľa neho „mohla uniformy kúpiť v hocijakom army shope“. Na otázky, či obrnené transportéry Tigr a Rys, ktoré má vo výzbroji iba ruská armáda, získali vzbúrenci tiež v army shope, minister obrany Sergej Šojgu nevedel odpovedať; zapieral však ďalej. „Ľudia v uniformách bez označenia, ktorí sa pohybujú na Kryme, nijaký vzťah k ruskej armáde nemajú. Je to absolútny nezmysel,“ tvrdil ešte začiatkom apríla, keď obvinil Kyjev a Západ zo záchvatu stihomamu. „Ťažko sa hľadá čierna mačka v tmavej izbe, obzvlášť keď tam nie je,“ posmieval sa kritikom Moskvy.

Masku Moskva odhodila až po tom, čo operáciu dotiahla do konca. V polovici marca zorganizovala na Kryme v rozpore s ukrajinskými zákonmi referendum, a na jeho základe rozhodla o pričlenení čiernomorského polostrova k Rusku. „Nespomínam si, že by niekedy v dejinách došlo k agresii bez jediného výstrelu a bez jedinej obete na životoch,“ vyhlásil Putin v deň, keď podpísal dokument o anexii.

Až o celý mesiac neskôr Putin priznal, že „zdvorilí ľudia“, čo bol propagandistický eufemizmus pre zelených mužíkov, sú v skutočnosti ruskí vojaci. „Príslušníci ruských ozbrojených síl stáli za chrbtami krymskej domobrany, pretože inak sa referendum jednoducho nedalo uskutočniť otvorene, čestne, dôstojne a ľudia by nedostali možnosť vyjadriť svoj názor,“ vyhlásil na tlačovej konferencii 17. apríla.

„Anexiou Krymu, ktorou Rusku porušilo svoj záväzok z budapeštianskej zmluvy garantovať územnú celistvosť Ukrajiny, i otvoreným priznaním sa k účelovej lži Kremeľ stratil akúkoľvek dôveryhodnosť,“ hodnotí postup Moskvy Karasiov. „Nemôže sa preto čudovať, že jej popieraniu účasti ruských vojakov a zbraní v následných bojoch v Donbase nik neverí,“ dodal ukrajinský politológ.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Rusko #Vladimir Putin #Krym #kríza na Ukrajine #proruskí separatisti
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku