Mujica vyhral druhé kolo volieb na jeseň 2009 so ziskom 52 percent hlasov. Po piatich rokoch v prezidentskom kresle (funkciu prevzal na jar 2010) mu dôveruje viac ľudí, ako ho volilo. V prieskumoch je s ním spokojných 60 percent obyvateľov.
Tri dôležité ukazovatele naznačujú, prečo väčšina Uruguajcov stojí po jeho boku. Vytiahol mnohých z biedy – počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby sa zmenšil viac ako o desatinu. Mujica sa môže pochváliť aj trojpercentným rastom hospodárstva. Jeho politika tiež viedla k poklesu miery nezamestnanosti takmer o sedem percent.
Skromnosť nadovšetko
Veľký podiel na popularite Mujicu má jeho životný štýl. Nepotrpí si na luxus. Stačí mu málo. Dokazoval to aj rozdávaním platu na dobročinné účely. Každý mesiac si ponechal 10 percent, väčšinu peňazí daroval. Vlastne si ani nevedel predstaviť, čo by robil v prepočte s vyše 10-tisíc eurami, ktoré mesačne dostával. „Nie som chudobný. Chudobní sú tí, čo potrebujú veľa na život,“ opakoval v rozhovoroch. „Mujica je ako moderná uruguajská podoba mnícha zo stredoveku,“ poznamenal pre stanicu BBC sociológ Santiago Cardoso.
Foto: SITA/AP
Po zvolení za prezidenta nevymenil skromné obydlie na predmestí Montevidea za honosné priestory v hlavnom meste. S manželkou zostal žiť na malej kvetinovej farme, kde mu spoločnosť robil psík s jednou amputovanou labkou.
Mujica sa nepresunul ani do limuzíny, keď sa vozil ako hlava štátu. Naďalej si vystačil so starým malým automobilom, vyrobeným roku 1987. Keď ho zvolili za prezidenta, v majetkovom priznaní uviedol, že auto je jediná vec, ktorá mu patrí. (Vlastníctvo farmy je napísané na manželku.)
Mimochodom, o staručký Volkswagen Beetle nedávno prejavil záujem nemenovaný šejk z jednej arabskej krajiny. Mujicovi ponúka v prepočte takmer milión eur. „Keby som predal auto, tak tie peniaze venujem na program výstavby prístreškov pre bezdomovcov,“ povedal niekdajší prezident pre týždenník Busqueda.
Kladivo a lopata
Modrý automobil zatiaľ stále parkuje pred farmou, čiže Mujica ešte zvažuje lákavú ponuku. „Možno ho nepredám kvôli svojmu psíkovi,“ žartovne poznamenal pre zmienený časopis. V súvislosti so záujmom o auto podotkol, že ľudia bývajú fetišisti, ktorí potrebujú hmotné symboly. Myslel tým aj seba: „Uschoval som si po zosnulom otcovi kladivo a lopatu.“ Anonymný šejk chce Volkswagen Beetle preto, lebo ho vlastní významný dejateľ; nie je to totiž unikátny veterán na štyroch kolesách.
Foto: SITA/AP, Eduardo Di Baia
Dejiny Uruguaja si zapamätajú Mujicu ako reformátora. V prezidentskom úrade nabral odvahu navrhnúť uzákonenie sobášov medzi osobami rovnakého pohlavia. Pričinil sa aj o druhú zmenu, pre ktorú sa už stretol aj s kritikou v zahraničí. Presadil legalizáciu marihuany.
Argumentoval, že dovtedajší boj proti drogám neprinášal očakávané výsledky. Štát nedokázal zabrániť narkobarónom v zisku z nezákonného obchodovania s marihuanou. „Nejdeme prijať zákon, ktorý podporuje drogovú závislosť. Je to krok proti čiernemu trhu,“ zdôraznil svojho času pre noviny Telegraph.
Poznamenal vtedy, že každú závislosť považuje za epidémiu, jedinú výnimku videl v láske. „Ak denne vypijete dva poháre whisky, nie je to dobré, ale dá sa to tolerovať, lenže ak každý deň spotrebujete fľašu tohto alkoholu, musíte sa liečiť,“ podotkol na margo chystanej zmeny, ktorú parlament schválil. Legalizácia umožnila obyvateľom trojmiliónového Uruguaja pestovať v obmedzenom množstve marihuanu a takisto na nej zarábať podnikateľom a štátu, ktorí ju môžu predávať vo vybraných obchodoch. Narážka Mujicu na whisky súvisí s tým, že jeden človek má možnosť zaobstarať si mesačne 40 gramov, a ak sa snaží dostať v predajniach k väčšiemu množstvu, obchodníci musia nahlásiť jeho meno zdravotníckym úradom kvôli liečbe od závislosti.
Zostane zápasiť
Odchodom z prezidentského kresla sa politický život pre Mujicu neskončil. Patrí mu miesto v Senáte, hornej komore parlamentu. „Ak mi telo dovolí, nebude nijaký dôchodok. Nie preto, že zasadnem v Senáte, ale preto, že som oddaný zápasu. Začal som ako bojovník, keď som mal 14 rokov, a nedokážem sa zastaviť,“ povedal 79-ročný Mujica pre stanicu Oceano. Aj pre BBC potvrdil: „Nemám v pláne byť starý penzista, sediaci v rohu a píšuci svoje pamäti. To nie je cesta!“
V mladosti bol ľavicový povstalec. Zažil veľa dramatických chvíľ. Trinásť rokov si odsedel za mrežami, na slobodu sa dostal roku 1985 po páde vojenskej diktatúry v Uruguaji. Predtým prežil prestrelku s políciou, keď ho zasiahlo šesť guliek. Dovedna ho chytili štyri razy. Dvakrát sa mu podarilo ujsť z väzenia. V oboch prípadoch to bolo cez tajne vykopaný tunel.