„Teroristi“ v noci porušili prímerie najmenej v dvanástich prípadoch, uviedol Selezňov. Boje sa sústredili na obce Pisky a Avdijivka severne od Donecka a na mesto Ščasťa v Luhanskej oblasti. Vzbúrenci porušenie pokoja zbraní popierajú, paľbu podľa nich začala, naopak, armáda. Prímerie vraj Kyjev porušil v Horlivke kontrolovanej separatistami a takisto pri obci Šyrokyne, neďaleko prístavu Mariupol. Povstalci vraj provokáciu nechali bez odpovede.
Kyjev v stredu, napriek lokálnym prestrelkám, ohlásil druhú etapu odsunu ťažkej techniky z línie frontu. Stiahnutie ťažkých zbraní obom stranám ukladá mierová dohoda podpísaná v polovici februára v bieloruskom Minsku.
Armáda podľa hovorcu Anatolija Stelmacha v najbližších hodinách a dňoch vyvezie z frontu samohybné húfnice a ďalšiu výzbroj kalibru vyššia ako 100 milimetrov. „Podobný krok očakávame aj od povstalcov,“ povedal Stelmach.
Vzbúrenci ale tvrdia, že všetku svoju ťažkú palebnú techniku už z línie frontu stiahli. Ukončenie odsunu oznámili v minulých dňoch ako doneckí, tak aj luhanskí separatisti.
Zmiernenie bojov na východe krajiny v stredu potvrdila aj misia pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Za posledných 24 hodín podľa hovorcu misie Michaela Bociurkiwa síce bolo zaznamenané porušenie pokoja zbraní, ale v oveľa menšej miere, ako pred týždňom.
Sťahovanie výzbroje z frontu ale OBSE nemôže potvrdiť, upozornil Bociurkiw. Nemá na to dostatok podkladov, najmä informácií o množstve sťahovaných zbraní, trasách odsunu a miestach uskladnenia. „Bez týchto informácií sa nedá zaručiť, že sa technika na front nevráti,“ povedal hovorca.
EÚ debatuje, ako podporiť dohody z Minska
Nielen o ďalšej podobe sankcií voči Rusku, ale aj o možnostiach, ako môže EÚ podporiť presadenie dohôd z Minska, a teda prímerie na Ukrajine, teraz podľa svojej šéfky Federiky Mogheriniovej diskutujú európski diplomati. Ich hodnotenie situácie na východe Ukrajiny vraj teraz nie je úplne pozitívne, ani celkom záporné, povedala v stredu Mogheriniová.
Foto: SITA/AP, Virginia Mayo
„Je zrejmé, že situácia v oblasti bola v posledných dňoch pokojnejšia ako tesne pred podpisom a tesne po ňom,“ poznamenala. V bieloruskom Minsku sa 11. februára nemecká kancelárka Angela Merkelová, francúzsky prezident Francois Hollande a prezidenti Ukrajiny a Ruska Petro Porošenko a Vladimir Putin už druhýkrát dohodli na prímerí medzi ukrajinskými silami a východoukrajinskými separatistami, ktorí sa podľa NATO tešia všestrannej ruskej podpore.
Po podpise dohody však zbrane neutíchli, separatisti najprv vytlačili ukrajinskú armádu zo strategicky významného železničného uzla Debaľcevo a až potom sa situácia upokojila.
Mogheriniová v stredu však pripomenula, že na dohodnuté sťahovanie ťažkých zbraní z frontovej línie nemali príležitosť dohliadať pozorovatelia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Práve podpora misie OBSE je tak podľa nej jedným z dôležitých cieľov Európskej únie.
Súbežne však EÚ diskutuje o podobe svojich sankcií, ktoré voči Rusku zaviedla kvôli jeho podpore ľudí porušujúcich územnú celistvosť Ukrajiny. Zákaz vstupu a zmrazený majetok v EÚ má vyše 150 ľudí z Ruska i Ukrajiny a desiatky organizácií a firiem.
Ekonomické sankcie obmedzujú napríklad prístup ruských bánk a spoločností k západným financiám alebo zakazujú vyvážať do Ruska niektoré technológie, potrebné napríklad na ťažbu ropy. Svoje sankcie zaviedli aj USA a ďalšie krajiny.
Únia pritom dlhodobo zdôrazňuje, že podobu sankcií chce meniť v závislosti od ruského prístupu k riešeniu krízy. O vzťahu s Ruskom sa budú baviť ministri zahraničia na svojom neformálnom rokovaní v Rige koncom týždňa.
Ďalšie stretnutie ich čaká v Bruseli 16. marca, rokovanie bude prípravou nasledujúceho únijného summitu.
Práve na ňom budú prezidenti a premiéri krajín dvadsaťosmičky o ukrajinskej kríze a postoji k Rusku diskutovať. Mogheriniová podotkla, že ohľadom prípravy tohto rokovania je v trvalom kontakte aj s predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom. Niekdajší poľský premiér je vnímaný ako zástanca tvrdšieho postupu voči Moskve a istá „protiváha“ Mogheriniovej, niekdajšej talianskej ministerky zahraničia.
S novinármi v stredu Mogheriniová hovorila, keď predstavovala zámer Európskej komisie znovu prehodnotiť princípy únijnej „susedskej politiky“.
Podľa eurokomisára Johannesa Hahna, ktorý je za oblasť zodpovedný, by mala byť v budúcnosti únia schopná spoliehať sa sama na seba a účinnejšie samostatne presadzovať vo svojom susedstve mier, stabilitu a prosperitu.
Porošenko chce mať na doneckom letisku pozorovateľov OBSE hneď
Ukrajina očakáva, že ešte v stredu budú v areáli zničeného doneckého letiska rozmiestnení európski pozorovatelia, aby dohliadali na dodržiavanie prímeria. V besede s talianskym premiérom Matteom Renzim to v Kyjeve povedal ukrajinský prezident Petro Porošenko.
Foto: SITA/AP, Efrem Lukatsky
Priestor letiska bol v minulých týždňoch a mesiacoch miestom najtvrdších bojov medzi proruskými radikálmi a armádou, k prestrelkám tam často dochádza aj teraz.
Porošenko sa v besede s talianskym hosťom odvolal na pondelňajšiu telefonickú konferenciu najvyšších predstaviteľov Nemecka, Francúzska, Ukrajiny a Ruska, ktorí sa dohodli na rozmiestnenie pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) na najcitlivejších miestach frontu.
Donecké letisko, kam sa doteraz pozorovatelia OBSE kvôli pokračujúcim bojom nedostali, k nim podľa prezidenta rozhodne patrí.
„Dnes plánujeme umiestniť na doneckom letisku pozorovateľský post OBSE,“ vyhlásil Porošenko. Vedenie misie OBSE sa o ceste pozorovateľov do Donecka zatiaľ nevyjadrilo.
Tamojšie letisko, a tiež východné predmestie Azovského prístavu Mariupol, však označilo za najnebezpečnejšie miesta donbaského frontu. O ostreľovaní letiska informovala OBSE aj v stredu.
Podľa ukrajinských médií Porošenko požiadal Renziho o pomoc v úsilí o oslobodenie ukrajinskej letkyne Nadeždy Savčenkovej, ktorá je v Moskve väznená pre údajný podiel na smrti dvoch ruských novinárov v povstaleckej zóne v Donbase. Ukrajinský prezident oznámil, že o jej oslobodenie v osobnom liste požiadal ruského prezidenta Vladimira Putina.
v stredu v Kyjeve rokoval o riešení krízy v Donbase a o pomoci ukrajinskej ekonomike, ktorá sa podľa expertov potýka s hrozbou bankrotu. Vo štvrtok pricestuje taliansky premiér do Moskvy.