Líbyjčania barikádujú múzeá pred radikálmi, prosia svet o pomoc

10.03.2015 18:00
Líbya, pamiatky, Leptis Magna
K najpôsobivejším archeologickým pamiatkam v Líbyi patrí mesto Leptis Magna, ktoré archeológovia považujú za jedno z najkrajších miest v rímskej ríši. Autor:

Líbyjská metropola Tripolis síce leží skoro 3-tisíc kilometrov od irackého starovekého mesta Nimrud, to ale neznamená, že líbyjským archeologickým pamiatkam nehrozí podobný osud.

Radikáli z Islamského štátu v irackých archeologických lokalitách predviedli svoju brutalitu a kladivami a buldozérmi ich zrovnávajú so zemou. Islamský štát pôsobí aj v Líbyi a tamojší archeológovia sa začali obracať na kolegov v Európe s prosbami o pomoc pri ochrane pamiatok, píše britský The Guardian. Päť z líbyjských lokalít je na zozname svetového dedičstva OSN pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO).

„Je to všetko nepredvídateľné, naše pamiatky sú ohrozené a je veľmi ťažké ich ochrániť,“ povedal šéf archeologického výskumu z univerzity v Tripolise Mustafa Turdžman. V Líbyi sa nachádzajú poklady histórie kresťanstva aj islamu, pamiatky z obdobia vlády Grécka i Ríma a tiež dôkazy o živote dynastií, ktoré sídlili v púšti.

V Líbyi sa nachádzajú archeologické skvosty

K najpôsobivejším patrí mesto Leptis Magna, ktoré archeológovia považujú za jedno z najkrajších miest v rímskej ríši. Na ostrove na východ od Tripolisu je jedna z najstarších kolónií starovekého Grécka Cyrene, ktorá si zachovala význam až do zemetrasenia v roku 365. Ghadames, ktorý sa nachádza juhozápadne od Tripolisu, je jedno z najstarších severoafrických osídlení, ktoré UNESCO označuje za perlu púšte.

Ešte ďalej na juh v pohorí Tasili Naadžir sa nachádzajú jaskynné maľby z obdobia 12-tisíc rokov pred Kristom až po začiatky našej éry. Turdžman ich považuje za múzeum poskytujúce pohľad do histórie ľudstva. A nakoniec na severozápade Líbye leží obchodné centrum Sabratha, ktoré založili Féničania asi 500 rokov pred Kristom ako dôležitý obchodný prístav.

Radikáli z Islamského štátu v Líbyi zatiaľ na žiadny z týchto skvostov nezaútočili, ale má svojich ľudí v niekoľkých pobrežných mestách, v Syrte i Darná, kde majú pamiatky z neislamského obdobia na dosah. Mnohé múzeá už zabarikádovali svoje vstupy a do bezpečných trezorov ukryli menšie artefakty. Líbyjskí akademici sa zatiaľ chovajú podobne prezieravo ako ich kolegovia v Mali, keď sa snažili pred extrémistami v roku 2012 chrániť pamiatky v Timbuktu.

Líbyjskí historici volajú o pomoc

„Sú tu veľké obavy, že by Islamský štát mohol v Líbyi zopakovať to, čo predvádza v Iraku. V tomto chaose sa môže stať čokoľvek,“ povedal Hafid Valda, ktorý sa má stať čoskoro zástupcom líbyjského predstaviteľa pri UNESCO.

Ahmad Mustafa z fakulty archeológie na univerzite v Benghází odporúča o líbyjských pamiatkach radšej mlčať a nedávať Islamskému štátu „adresy“.

„Hneď, ako internet obleteli zábery ničenia z Iraku, rozbehla sa čulá výmena emailov medzi líbyjskými odborníkmi a ich kolegami v medzinárodných kultúrnych inštitúciách,“ hovorí profesor z univerzity v Leicesteru David Mattingly. Posolstvo je jasné: Pomôžte! To, čo by sa mohlo stať v Líbyi, je hrozné, popisuje obsah korešpondencie.

Počas revolúcie v roku 2011 sa mnohí Líbyjčania dobrovoľne rozhodli strážiť najvzácnejšie lokality. Nádej, že sa po skončení bojov otvorí cesta novým vykopávkam, sa však nenaplnili. Aj keď hrozba, že sa Islamský štát bude v Líbyi správať podobne ako v Iraku či Sýrii existuje, Valda považuje za väčší problém zlé územné plánovanie a nekontrolovanú výstavbu. „Ľudia chcú stavať v archeologických lokalitách a v mnohých prípadoch pri tom ničia pamiatky. Nie je tu zákon ani poriadok, takže berú zákon do svojich rúk,“ hovorí.

#Líbya #Islamský štát #archeologické pamiatky
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku