Oslavy znamenali nielen obzretie sa za dejinami, ale tiež poukazovanie na pocit ohrozenia. Po zabratí Krymu a vypuknutí vojny na východe Ukrajiny, kde Západ obviňuje Moskvu z podpory separatistov, narastajú v Litve obavy o národnú bezpečnosť. Šíri sa strach, že v budúcnosti by ruský prezident Vladimir Putin mohol vyvolať konflikt v Pobaltí.
„Demokratický svet doteraz úplne nepochopil posun, ktorý nastal počas pätnástich rokov Putinovho vládnutia. Od roku 2000 by história mala rozpoznať novú éru zvanú Putinove vojny,“ vyhlásil podľa agentúry AFP prvý prezident Litvy po obnovení nezávislosti krajiny Vytautas Landsbergis.
Mimochodom, novodobé litovské dejiny boli poznačené niekoľkými smutnými kapitolami v 20. storočí. Litva sa osamostatnila po rozpade ruskej cárskej ríše, ale Poľsko obsadilo územie okolo Vilniusu, ktorý je hlavným mestom tejto pobaltskej republiky.
Krátko po vypuknutí druhej svetovej vojny sa zmocnil litovského územia Sovietsky zväz. Neuplynulo veľa času a v roku 1940 sa okupantom stalo nacistické Nemecko. Po porážke hitlerovcov Moskva získala Litvu späť do područia svojho komunistického impéria.
Ovzdušie súčasných obáv sa premietlo aj do pohľadu na litovské ozbrojené sily. Na armádu sa začalo dávať viac peňazí. Pre úplnosť treba dodať, že štátny rozpočet bol celkovo poznačený finančnou krízou, ktorá sa najviac prejavila v roku 2009. Kým pred dvomi rokmi sa na obranu vynaložilo iba 0,79 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), v tomto roku sa počíta s 1,1 percenta. V parlamente sa pritom podarilo dosiahnuť záväzok, že okolo roku 2020 to budú už 2 percentá HDP.
Zmena nastala aj v názore na povinnú vojenskú službu. Litva ju na jeseň 2008 zrušila, ale teraz sa k nej vracia. Spomínaný krok vtedy súvisel aj s tým, že v období uťahovania opaskov sa dalo ušetriť na výdavkoch na armádu.
V tomto roku sa ráta s odvodom 3-tisíc až 3,5 tisíca brancov. „Povinná vojenčina sa obnovila na päťročné obdobie, počas ktorého sa predpokladá s výcvikom 16-tisíc až 17-tisíc vojakov,“ napísali analytici Giedrius Česnakas a Gerda Jakštaitéová na webe Londýnskej školy ekonómie a politológie. Litovská armáda má v súčasnosti 12-tisíc profesionálnych vojakov.
Litovčania veria, že keby sa naplnil najčernejší scenár, ich ozbrojené sily v novej podobe by boli lepšie pripravené. „Armáda by síce nedokázala odolávať dlhší časový úsek v prípade ruskej agresie, ale je nádej, že spoločne s vojakmi NATO rozmiestnenými v Litve za účelom dlhodobého výcviku by mohla zabezpečiť odpor, kým by členské štáty Severoatlantickej aliancie prišli do krajiny na pomoc,“ poznamenali Česnakas a Jakštaitéová.