Zástupcovia 12 krajín zároveň podporili myšlienku postaviť sa na odpor pokračujúcej dezinformačnej kampani v súvislosti s krízou na Ukrajine.
„Situácia na Ukrajine, čo sa týka dodržiavania prímeria, nie je ideálna, ale je lepšia, než pred uzavretím minských dohôd. Počet incidentov a počet zranených je nižší, než to bolo predtým,“ povedal hostiteľ stretnutia, šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák.
EÚ podľa Lajčáka zatiaľ zrejme nepristúpi na zmiernenie sankcií, ktoré na Rusko uvalila EÚ v súvislosti s postojom Moskvy ku konfliktu na východe Ukrajiny. „Je prevládajúci názor na to, že by sa situácia nemala meniť. Ešte sme sa nedostali tak ďaleko, aby sme mohli hovoriť o zrušení sankcií,“ povedal Lajčák.
V spoločnom vyhlásení ministri uviedli, že politické riešenie ukrajinskej krízy musí byť založené na rešpektovaní nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc a že kríza musí byť vyriešená diplomatickými prostriedkami.
Ministri a ich zástupcovia hovorili podľa Lajčáka aj o mediálnej dezinformačnej propagande ohľadom vývoja na Ukrajine. „Je nutné na to adekvátne reagovať,“ povedal Lajčák. Podľa štátneho tajomníka dánskeho ministerstva zahraničných vecí Ulrika Knudsena by nemalo ísť o antipropagandu, ale mala by sa posilniť strategická komunikácia o podpore agendy EÚ.
Lajčák tiež povedal, že Ukrajina musí podstúpiť sériu reforiem a že práve EÚ by sa podľa ministrov zúčastnených krajín mala postaviť do pozície koordinátora pomoci Ukrajine s reformami. „Na Ukrajine je prítomných mnoho medzinárodných aktérov, teraz je dôležité, aby celé úsilie bolo zastrešené,“ dodal.
Ministri v súvislosti s konfliktom na Ukrajine diskutovali aj o potrebe posilnenia bezpečnosti dodávok energií a znižovania závislosti od dodávok zemného plynu a ropy z Ruska. Lajčák priznal, že jednotlivé štáty na túto tému majú rozdielne názory. „Každý z nás tému vníma odlišne, pretože je iná miera závislosti na dodávkach energií a iná miera diverzifikácie,“ povedal slovenský minister.
Okrem zástupcov Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska sa na rokovaní zúčastnili aj politici z Estónska, Litvy, Lotyšska, Fínska, Švédska, Dánska, Islandu a Nórska.