Podľa Andrejeva bolo postavenie a historický vývoj Krymu natoľko ojedinelé, že nie je možné vyvodzovať z jeho pripojenia k Rusku závery, ktoré by naznačovali ohrozenia iných krajín a regiónov. Poľskí politici sa podľa neho hlboko mýlia, keď hovoria, že Rusko predstavuje pre Poľsko, Estónsko, Lotyšsko a Litvu hrozbu.
„Základnou otázkou je, prečo by chcelo Rusko tieto krajiny ohrozovať,“ uviedol Andrejev.
Veľvyslanec v rozhovore tiež odmietol, že by sa Rusko usilovalo o rozšírenie sféry vplyvu smerom na západ.
Niektorí poľskí politici na čele s prezidentom Bronislawom Komorowským a ministrom obrany Tomaszom Siemoniakem vnímajú správanie Moskvy v priebehu ukrajinskej krízy ako bezpečnostnú hrozbu. Varšava v minulých mesiacoch oznámila, že má v pláne rozsiahlu modernizáciu ozbrojených síl.
Vo štvrtok oznámila, že požiadala Spojené štáty, či by si od nich nemohla kúpiť strely s plochou dráhou letu Tomahawk pre svoje nové ponorky.
Vlani vo februári obsadili parlament na Kryme aj budovu miestnej vlády neoznačení vojaci. Ruský parlament následne 1. marca schválil zámer prezidenta Vladimira Putina nasadiť na Kryme vojakov kvôli údajnej potrebe chrániť životy Rusov na polostrove.
V referende o pripojení Krymu k Ruskej federácii, ktoré sa uskutočnilo 16. marca, sa 96,8 percenta hlasujúcich vyslovilo za spojenie s Ruskom. O ďalších päť dní Putin podpisom zavŕšil ústavnú procedúru pripojenia polostrova k Rusku.