Donbas dal Kyjevu ultimátum

Ukrajina dostala v piatok prvých päť miliárd dolárov z úverového programu Medzinárodného menového fondu. Za štyri roky má z rovnakého zdroja získať celkove asi 17,5 miliardy. Majú byť použité na toľko skloňované potrebné reformy. Jednou z podmienok vyplatenia pôžičky bolo aj obnovenie sociálnych dávok. V prvom rade dôchodkov obyvateľom žijúcim aj na území kontrolovanom povstalcami.

14.03.2015 09:15
Doneck, Ukrajina, deti, škola, papierový tank, Foto:
Aj v mestečku Charcyzsk, východne od Donecka, chodia už deti do školy. Prežité útrapy ich však prenasledujú dodnes. Napríklad aj v podobe papierového tanku v rukách školákov.
debata (160)

Reformovať však potrebuje aj Donbas. Ibaže doteraz čaká hlavne na Kyjevom sľubovaný osobitný štatút, ktorý síce prezident Petro Porošenko už raz udelil, ale na nátlak tzv. strany vojny ho vzápätí pozastavil. Oficiálne kvôli „neplneniu záväzkov z Minska zo strany separatistov“. Pritom, ako upozorňujú nielen ukrajinskí politológovia, by práve osobitný štatút rozviazal juhovýchodu ruky v obnove zničenej infraštruktúry, a to stále v rámci Ukrajiny.

„Kyjev má 24 hodín na to, aby splnil svoju časť záväzkov. Ak tak neurobí, tak celý svet pochopí, že Kyjev sa nechystá dodržiavať cestovnú mapu vyplývajúcu z minských dohôd,“ povedal v piatok Denis Pušilin, predstaviteľ samozvanej Doneckej ľudovej republiky v kontaktnej skupine.

Zatiaľ sa samozvané republiky v Doneckej a Luhanskej oblasti musia spoliehať na humanitárne konvoje z Ruska. Tamojšie úrady si však uvedomujú, že spoliehať sa musia hlavne na vlastný potenciál obnovy občianskou vojnou zničenej infraštruktúry, a teda návrat k normálnym životným podmienkam niekoľkých miliónov stále ešte ukrajinských obyvateľov.

V Doneckej aj Luhanskej ľudovej republike, vzápätí po zastavení paľby v Donbase na základe dohôd z Minska, sa začalo s obnovou o.¤i. dodávok elektriny, vody, ale hlavne strategických objektov, akými sú napríklad koksovne, zlievarne či uhoľné bane. Mnohé pre nedostatok surovín a objednávok fungujú v útlmovom režime. V lepšom prípade na 15 až 20 percent výkonu.

V Donbase, ako informujú ukrajinské zdroje, sa nezabúda ani na obnovu činnosti predškolských a školských zariadení, ako aj nemocníc. Medzi prvoradé objekty záujmu patria aj pekárne, z ktorých už 60 obnovilo prevádzku. Väčšina z nich zásobuje obyvateľstvo tzv. sociálnym chlebom. Opätovne začínajú fungovať aj miestne teplárne. V neposlednom rade sa tisíce odborníkov i dobrovoľníkov venujú oprave zničených ciest a obnove železničného spojenia. Poľnohospodári majú dokonca dvojročné daňové prázdniny a očakávajú už sľúbené štátne objednávky na obilie, mäso a mlieko.

Najčastejšie sa v súvislosti s návratom k normálnemu životu spomína dynamická obnova v Artemivsku a Debaľceve, ktoré napriek tomu dodnes čelia ťažkým následkom občianskej vojny. Informoval o tom v piatok aj Alexandr Afendikov, starosta Debaľceva.

V mnohých lokalitách vrátane Donecka deti vymenili kryty v pivniciach za školské lavice. Napriek pozitívnym zmenám v Donbase bolo podľa portálu Novorosinform ešte v stredu stále bez dodávky elektriny 38 lokalít s asi 40-tisíc obyvateľmi.

„Stále totiž čelíme hospodárskej blokáde zo strany Kyjeva, ktorá sa v posledných dňoch ešte zvýšila,“ nezabudol pripomenúť starosta Debaľceva Afendikov pre TV Centr. A to je aj jeden z hlavných dôvodov, prečo v piatok predstavitelia DĽR a LĽR Igor Plotnickij a Alexandr Zacharčenko zverejnili otvorený list adresovaný francúzskemu prezidentovi Françoisovi Hollandovi a nemeckej kancelárke Angele Merkelovej.

„Obraciame sa na vás ako na garantov dohody z Minska so žiadosťou, aby ste vyvinuli tlak na Ukrajinu vrátane uvalenia personálnych a hospodárskych sankcií s cieľom prinútiť jej vedenie realizovať súbor opatrení schválených kontaktnou skupinou z 12. februára tohto roku v Minsku aj za vašej aktívnej účasti,“ citujú agentúry zo spoločného stanoviska oboch samozvaných republík.

Čo si myslia Ukrajinci

  • 33 % Ukrajincov je za ústupky Donbasu s cieľom ukončiť krviprelievanie.
  • 20 % má presne opačný názor.
  • 21 % respondentov je za osobitný štatút pre DĽR a LĽR na určitý čas s čiastočnou kontrolou Kyjeva.
  • 12 % opýtaných nevylučuje možnosť uzákoniť v ústave ruštinu ako druhý štátny jazyk na celom území Ukrajiny.
  • 11 % Ukrajincov sa vyslovilo proti vstupu krajiny do NATO a za neutralitu krajiny, čo by malo byť zakotvené aj v ústave.
  • 21 % respondentov odmieta akékoľvek ústupky vládnej moci s tým, že žiada mobilizáciu obyvateľstva, pomoc od Západu a oslobodenie Donbasu pomocou sily.

Prieskum uskutočnili po celej krajine (okrem Krymu) od 2. do 15. februára s účasťou 1 000 Ukrajincov starších ako 16 rokov. V Doneckej a Luhanskej oblasti to bolo na území kontrolovanom armádou.

ZDROJ: GFK UKRAINE

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 160 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Angela Merkelová #Ukrajina #Donbas #Petro Porošenko #proruskí separatisti #Luhansko #minská dohoda