Karpatskí Rusíni vraj volajú po autonómii, tvrdí samozvaný rusínsky líder

14.03.2015 21:20, aktualizované: 15.03.2015 14:56

Zakarpatskí Rusíni vraj žiadajú uznanie svojej národnosti a chcú s Kyjevom rokovať o autonómii, povedal ruskej agentúre TASS samozvaný rusínsky vodca Petro Gecko na záver údajného zjazdu rusínskych organizácií, ktorý sa vraj soboru konal na bližšie neurčenom mieste. V nedeľu tieto informácie však šéf zakarpatských Rusínov poprel.

Gecko sa označuje za premiéra Podkarpatskej Rusi, ktorá v medzivojnovom období patrila Československu. Kvôli podozreniu z ohrozovania územnej celistvosti Ukrajiny po ňom pátra ukrajinská polícia.

Šéf organizácie zakarpatských Rusínov v nedeľu poprel sobotňajšie informácie „predsedu vlády Podkarpatskej Rusi“ Petra Gecka, že Rusíni žiadajú uznanie svojej národnosti a chcú s Kyjevom rokovať o autonómii. Predseda Národnej rady Rusínov Jevhen Žulan serveru Mukačevo.net povedal, že jeho organizácia žiadny zjazd neusporadúvala a vyhlásenie s požiadavkou autonómie neprijala. (Viac v článku Šéf zakarpatských Rusínov popiera tvrdenie o aktivizácii autonomistov.)

Začiatkom minulého roka rozšíril Gecko vyhlásenie zakarpatských Rusínov, v ktorom vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina na uznanie Podkarpatskej Rusi a vyslanie mierových jednotiek.

V nedávnom rozhovore na jednom z ukrajinských serverov vyhlásil, že boj Donecka a Luhanska za zvrchovanosť je pre Podkarpatskú Rus inšpiráciou. Putin si podľa neho na Ukrajine počína ako mierotvorca.

„Akcia sa uskutočnila, rozhodnutie padlo,“ zhrnul v sobotu Gecko výsledky údajného rusínskeho zjazdu. „Cieľom je žiadať uznanie rusínskej národnosti a realizáciu výsledkov referenda z roku 1991 o autonómii. Orientujeme sa na dialóg, nie na konfrontáciu,“ povedal ruskej agentúre.

Na zjazde bolo podľa neho zastúpených šesť rusínskych organizácií združujúcich celkom 40-tisíc ľudí, uviedol TASS. V nedeľu informácie o zjazde však Žulan poprel – väčšina rusínskych organizácií, ktoré mali byť na zjazde zastúpené, o akcii dozvedela zo správy TASS, povedal v nedeľu.

Podľa výsledkov regionálneho referenda v Zakarpatskej oblasti z roku 1991 sa za „špeciálnu samosprávu“ vyslovilo okolo 78 percent hlasujúcich. Ruské a rusínske zdroje referendum označujú za hlasovanie o autonómii, ktoré Kyjev neoprávnene ignoroval.

Zakarpatská oblasť osídlená Rusínmi a silnou maďarskou menšinou sa počas prevratu na Ukrajine vlani vo februári po istom váhaní prihlásila k novému vedeniu. Geckova skupina však Kyjevskú vládu tvrdo kritizuje a žiada rozsiahlu decentralizáciu, uznanie národnostných práv a autonómiu. Záchranu a pomocnú ruku jej členovia hľadajú v Kremli.

Názov Podkarpatská Rus niesla najvýchodnejšia časť predvojnového Československa od vzniku republiky v roku 1918 až do roku 1938. Po maďarskej okupácii počas druhej svetovej vojny región v roku 1945 Československo odovzdalo Sovietskemu zväzu, po jeho rozpade v roku 1991 potom Zakarpatsko pripadlo Ukrajine.

#Ukrajina #Zakarpatsko
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku