Spolu s Kerrym je pri rokovacom stole americký minister energetiky Ernest Moniz; so Zarifom prišiel do Lausanne šéf iránskeho jadrového programu Alí Akbar Saleh. Ten už v nedeľu s Monizom hovoril o technických detailoch programu.
Očakáva sa, že rokovania budú pokračovať celý týždeň. Svet s Iránom vyjednáva 12 rokov a za posledných 18 mesiacov intenzívnych rozhovorov sa dostal vôbec najbližšie k možnosti ukončiť dlhotrvajúci spor. Za svetové spoločenstvo rokuje Nemecko a päť stálych členov Bezpečnostnej rady OSN USA, Rusko, Francúzsko, Británia a Čína.
Kerry cez víkend povedal, že väčšina sporov, ktoré ešte pretrvávajú sú politického charakteru, čo môže znamenať neochotu povoľovať inšpekcie alebo experimenty v iránskych vojenských zariadeniach. Nemenovaný diplomat blízky rozhovorom povedal agentúre AP, že v minulom kole Iránci vzniesli novú požiadavku, ponechať si existujúce centrifúgy na obohacovanie uránu v jednom z podzemných pracovísk. Pritom v predchádzajúcich kolách pristúpili na to, že toto, pracovisko bude použité v budúcnosti len na vedecké účely.
Práve technológia obohacovania uránu je kľúčom k dohode. Ak Iránci pristúpia na to, že v tomto zmysle svoje kapacity obmedzia, poskytnú tým záruku, že sa neusilujú o atómovú bombu. USA chcú docieliť niekoľkoročné zmrazenie iránskych aktivít na úrovni, na akej sú teraz. Izrael tento zámer ostro kritizoval, pretože Irán si tak ponechá kapacitu aj technológiu na výrobu bomby.
Vyjednávačom nepomohli americkí republikánski senátori, ktorí minulý týždeň v otvorenom liste napísali, že prípadná dohoda môže platiť len do konca mandátu prezidenta Baracka Obamu. List v nedeľu hájil vodca republikánskej väčšiny v Senáte Mitch McConnell, keď tvrdil, že vzniká „veľmi zlá“ dohoda.
Zarifa má v pondelok na programe aj rokovania v Bruseli, kde by sa mal večer stretnúť s šéfkou európskej diplomacie Federikou Mogheriniovou a svojimi rezortnými kolegami z Francúzska, Británie a Nemecka.
