Krym má podľa plánu do roku 2020 vyriešiť hlavné hospodárske problémy vrátane dopravného spojenia s Ruskom.
V referende, zorganizovanom vlani 16. marca, sa drvivá väčšina obyvateľov Krymu vyslovila za spojenie s Ruskom. Krymský parlament hneď na druhý deň v reakcii na výsledok referenda vyhlásil nezávislosť Krymu a požiadal o pripojenie k Rusku.
Ústavný proces anexie Krymu potom skončil dekrétom prezidenta Vladimira Putina podpísaným 21. marca. Akciu sprevádzal presun ruských špeciálnych armádnych síl vyslaných pod zámienkou ochrany ruských objektov na Kryme. Ich podiel na anexii Putin fakticky prvýkrát otvorene priznal v nedeľňajšom televíznom rozhovore. (Viac v článku Putin priznal nasadenie armády a rozviedky pri okupácii Krymu.)
Energetická nezávislosť od Ukrajiny a most do Ruska
Podľa šéfa krymskej autonómnej správy Aksjonova sa počas najbližších piatich rokov Krym zbaví energetickej závislosti od Ukrajiny a odstráni ťaživý problém nedostatku vody. Z federálneho rozpočtu na tieto projekty z Moskvy príde 60 miliárd dolárov (915 miliónov eur), povedal šéf krymskej správy.
Za 445 miliárd rubľov (6,7 miliardy eur) má byť modernizovaný dopravný systém a vybudovaný most, ktorý spojí polostrov s ruskou pevninou. Ten sa vraj stane „symbolom obnovy Krymu“.
Energetickú nezávislosť chce Aksjonov zabezpečiť položením vysokokapacitného kábla medzi Krymom a ruským Krasnodarským krajom. Pri Simferopole má navyše vyrásť nová tepelná elektráreň, ktorá z jednej pätiny pokryje potreby polostrova v zásobovaní elektrinou.
Rozkvet vraj čaká aj silnú vojenskú posádku v krymskom Sevastopole, kde je sídlo ruskej Čiernomorskej flotily. Námestník ruského ministra zahraničia Alexej Meškov v pondelok v Moskve novinárom povedal, že Kremeľ sám rozhodne o tom, aké zbrane na Kryme rozmiestni. „Krym je ruské územie a Rusko samo rozhodne, akú formu vojenskej prítomnosti tam zvolí,“ konštatoval Meškov.
EÚ neuzná anexiu Krymu Ruskom
Európska únia sa bude držať svojho doterajšieho postoja a neuzná anexiu Krymského polostrova Ruskom. Vysoká predstaviteľka únie pre zahraničnú politiku Federica Mogheriniová to v pondelok povedala pri príležitosti prvého výročia konania referenda o odčlenení Krymu od Ukrajiny.
Šéfka európskej diplomacie vyjadrila obavy z posilňovania armády na Kryme ako aj z porušovania ľudských práv na polostrove vrátane práva na slobodné vyjadrovanie ako aj práv menšín. „EÚ neuzná anexiu Krymu a tento krok odsudzuje ako porušenie medzinárodného práva,“ vyhlásila Mogheriniová s tým, že v platnosti zostávajú aj sankcie uvalené v tejto súvislosti na Rusko.
Porušovanie ľudských práv na Kryme nedávno konštatovala aj organizácia Human Rights Watch (HRW). Konkrétne upozornila na prenasledovanie tatárskej menšiny ako aj aktivistov a novinárov, ktorí sa nesúhlasne vyjadrujú o pripojení k Rusku.
Úrady pod rôznymi zámienkami, ako napríklad boj proti extrémizmu, prenasledujú ľudí, ktorí sa opovážia kritizovať ruské kroky na Kryme. Tatári sú podľa správy vystavení silnému politickému a náboženskému útlaku.
V správe spomína aj prípady, keď sa ľudia museli vzdať ukrajinského občianstva pod hrozbou, že ich z Krymu vyhostia alebo že budú cudzincami vo svojej vlasti.