K ratifikácii dohody, ktorá bola podpísaná už v roku 2008, sa EÚ rozhodla pristúpiť po tom, ako sa bosniansky parlament vo februári zaviazal vykonať úniou požadované ekonomické a politické reformy.
Naplnenie asociačnej a stabilizačnej dohody, ktorá je jedným z predstupňov budúceho členstva, pre Sarajevo znamená lepší prístup k únijným fondom a tiež rámec ďalšieho integračného procesu, poznamenala agentúra Reuters.
K uskutočneniu dohody od jej podpísania v roku 2008 nikdy nedošlo, pretože Brusel žiadal písomné záväzky k reformám od predstaviteľov všetkých troch hlavných bosnianskych národov – prevažne Bosniakov, bosnianskych Chorvátov a bosnianskych Srbov.
V krajine, ktorú od konca vojny (1992–1995) tvoria dve entity s výraznou autonómiou, bosniacko-chorvátska Federácia Bosny a Hercegoviny (FBaH) a Republika srbská (RS), je ale veľmi komplikované uzavrieť akýkoľvek kompromis na celoštátnej úrovni. Kým väčšinou moslimskí Bosniaci sa usilujú o väčšiu centralizáciu krajiny, niektorí predáci katolíckych Chorvátov žiadajú väčšiu autonómiu pre svoj národ a pravoslávni Srbi zase tiahnu skôr k samostatnosti.
Aj napriek komplikáciám však vo februári bosniansky parlament prijal vyhlásenie, ktoré spomínaný záväzok k reformám obsahuje. Šéfka únijnej diplomacie Federica Mogheriniová, ktorá sa na zasadnutí bosnianskeho zákonodarného zboru zúčastnila, krok parlamentu ocenila.
Či Bosna a Hercegovina, ktorá trpí neutešenou hospodárskou situáciou a všadeprítomnou korupciou, teraz skutočne rýchlo pristúpi k sľúbeným reformám, nie je vôbec isté. Napríklad prezident RS Milorad Dodik a jeho Zväz nezávislých sociálnych demokratov (SNSD) trvajú na odmeranom postoji.