Pátranie po pozostatkoch spisovateľa zlatého veku španielskej literatúry začala madridská radnica už vlani na jar. Na konci tohtoročného januára sa archeológom podarilo v krypte kláštorného kostola rádu bosých trinitárov v madridskej „štvrti literátov“ objaviť rakvu s iniciálami M. C. Okrem kostí autora v nej vraj ležali ostatky ešte asi deviatich ďalších ľudí.
„Po analýze všetkých informácii je možné povedať, že medzi úlomkami, ktoré sme našli v krypte pod podlahou kostola trinitárov, sa nachádzajú pozostatky Miguela Cervantesa,“ uviedol v utorok Etxeberria na tlačovej konferencii.
Niektoré kostné fragmenty vraj patria tiež spisovateľovej žene.
Oddelenie Cervantesových kostí od cudzích však bude podľa vedcov veľmi zložité, pretože časť z nich je v príliš zlom stave na to, aby mohla byť vykonaná starostlivá genetická analýza.
Foto: Reuters, ANDREA COMAS
Experti predtým uvádzali, že v prípade nálezu kostrových pozostatkov nebude ťažké Cervantesovo telo identifikovať. Spisovateľ bol totiž ťažko zranený v bitke pri Lepante v roku 1571 a prišiel o hybnosť pravej ruky. Forenzní antropológovia by ho tak mohli identifikovať podľa kostných lézií na zranenej ruke.
Miguel de Cervantes y Saavedra sa narodil v univerzitnom meste Alcalá de Henares, neďaleko Madridu, posledné roky života však strávil v umeleckej štvrti hlavného mesta. Zomrel v chudobe v roku 1616 na cukrovku, keď mal 68 rokov. Jeho najznámejším dielom je Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha, ktorý vyšiel v dvoch dieloch v rokoch 1605 a 1615.
Podľa zástupcu radnice budú Cervantesove ostatky po prieskume uložené „so všetkými poctami“ späť na pôvodné miesto pod kostolom. Vytvorí sa však pre nich nový sarkofág. V budúcom roku by hrobka mala byť pri príležitosti 400. výročia úmrtia autora vôbec prvýkrát sprístupnená verejnosti.