Moskve sa po anexii Krymu nepodarilo vytvoriť širší front štátov, ktoré by okupáciu podporili. Rusko tiež pre jeho kroky zasiahli sankcie Západu.
Rusko je pokojné
Na druhej strane však Kremeľ asi nie je nespokojný. Silou síce zmenil hranice v Európe a väčšina sveta to odsúdila. Otázka anexie však nie je až také horúca, keďže ju prekryl krvavý konflikt na východnej Ukrajine.
Kremeľ ešte umne usporiadal na Kryme referendum. Kontrola zelených mužíčkov a jednoznačná proruská kampaň znamenali pred rokom viac ako 89-percentnú účasť. Z toho takmer 97 percent voličov bolo za pripojenia sa k Rusku.
Moskva si tiež nemusela príliš lámať hlavu s medzinárodnou reakciou. V Bezpečnostnej rade OSN vetovala rezolúciu, ktorá referendum odsúdila. Rusko v podstate na svoju stranu dostalo aj Čínu, ktorá sa zdržala hlasovania. Ani rezolúcia vo Valnom zhromaždení OSN Kremeľ neznepokojila. Sto štátov hlasovala za zachovanie územnej celistvosti Ukrajiny. Ale 58 sa zdržalo a 11 podporilo ruský postoj. Takýto výsledok nie úplne svedčí o tom, že by obsadenie Krymu a referendum bez medzinárodných štandardov až tak veľmi svet trápili.
Aj mnoho západných diplomatov pred rokom dúfalo, že anexia, hoci jednoznačne protiprávna, bude jediným krokom, ku ktorému sa Rusko na Ukrajine odhodlá.
"Obsadenie Krymu bol a stále je veľmi zaujímavý prípad. Tieto udalosti boli spočiatku šokujúce v tom zmysle, že hranice v Európe sa prvý raz zásadným spôsobom menili od roku 1991 a od rozpadu Juhoslávie,“ komentoval pre Pravdu Sean Roberts, expert na medzinárodné vzťahy na univerzity v Porsmouthe. "Západ spočiatku reagoval pomerne rýchlo. Lenže ďalšie udalosti na Ukrajine odpútali jeho pozornosť od Krymu. Alebo, a to je podľa mňa pravdepodobnejšie, Západ vnímal anexiu Krymu ako ústupok Rusku, s tým, že Moskva nebude prekážať Kyjevu, aby podpísal asociačnú dohodu s Európskou úniou. Tak či onak európski lídri príliš veľa nehovoria o návrate Krymu Ukrajine. Naznačuje to, že je to pre nich viac-menej uzavretá kapitola,“ myslí si Roberts.
Faktom však je, že v súvislosti s výročím referenda a anexie sa predsa len vyrojili reakcie na udalosti spred roka. Nemecko uviedlo, že jeho cieľom je obnoviť suverenitu Ukrajiny nad Krymom. "Náš odkaz Rusku zostáva nezmenený: Vráťte Krym Ukrajine,“ uvádza vyhlásenie britskej vlády. "Nelegálna zmena hraníc silovými prostriedkami je priamo výzvou pre medzinárodnú bezpečnosť a má vážne dosahy na právny poriadok, ktorý chráni jednotu a suverenitu všetkých štátov.“
Šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová uviedla, že rok po nelegálnom a nelegitímnom „referende“ a následnej nelegálnej anexii Krymu a Sevastopoľa Ruskou federáciu Európska únia jednoznačne podporuje suverenitu Ukrajiny a jej územnú celistvosť.
"Vyzývame prezidenta Vladimira Putina, aby ukončil okupáciu Krymu,“ vyhlásilo zase americké ministerstvo zahraničných vecí, s tým, že pokiaľ k tomu nedôjde, budú pokračovať aj sankcie proti Rusku.
Moskva však naďalej nachádza spojencov, alebo aspoň krajiny, ktoré nepôjdu proti záujmom Kremľa. Čína opätovne vyhlásila, že rešpektuje územnú celistvosť Ukrajiny. Peking sa však nevyjadril, komu Krym patrí.
"Čo sa týka otázky Ukrajiny, Čína si osvojila objektívnu a spravodlivú pozíciu,“ uviedol cez víkend premiér Li Kche-čchiang. "Je to však problém, ktorý prispieva k zložitosti geopolitickej situácie a ovplyvňuje proces globálnej hospodárskej obnovy. Stále dúfame, že túto otázku je možné riešiť prostredníctvom dialógu, rokovaní a konzultácií,“ povedal čínsky predseda vlády. Peking tiež Západu odkázal, že by mal brať do úvahy legitímne bezpečnostné záujmy Ruska na Ukrajine.
Krym ako problém Moskvy?
V konečnom dôsledku možno viac ako medzinárodné hľadisko trápi Kremeľ domáci vplyv anexie Krymu.
"Rusko sa tvári triumfálne. Niektorí analytici však upozorňujú na dlhodobé dôsledky prebratia Krymu. Rusko to niečo stojí. Je tu tiež problém zabezpečenia polostrova bez prípadnej anexie ďalších častí východnej Ukrajiny. Sankcie to celé ešte komplikujú,“ pripomenul Roberts.
Podľa odborníka tiež obsadenie Krymu znamená opustenie princípu územnej nedeliteľnosti, ktorý presadzoval Putin, oproti princípu sebaurčenia. Pre Rusko je to pritom otázka vlastných hraníc, napríklad v súvislosti s Čečenskom. "Anexia Krymu urobila so spomenutých princípov vtip. Rusko víta pripojenie polostrova, ale hlboko vnútri sa obáva, aké to môže mať dlhodobé dôsledky,“ myslí si Roberts.