„Treba postaviť most, ktorý by spájal Krym s Kaukazom, s územím Ruskej federácie. Je potrebné urobiť to v čo najkratšom možnom čase,“ zdôraznil prezident Vladimir Putin v dokumentárnom filme, ktorý vysielala televízna stanica Rossija 1 pred prvým výročím anexie, ktorú Moskva, naopak, označuje za legálny návrat Krymu do vlasti.
Staviteľov čaká ťažká úloha. Musia počítať s prácami na úseku dlhom až 19 kilometrov a zároveň sa čo najrýchlejšie pustiť do diela, pretože im zostávajú necelé štyri roky na vybudovanie spojnice s polostrovom.
Tunel alebo most?
V hre bol aj druhý variant. Tunel. O tejto možnosti napríklad hovoril v októbri minulého roku Georgij Muradov, stály predstaviteľ Krymu v Kremli. „Stavať most by bolo nebezpečné, lebo najmenej jeden mesiac v roku sa nebude pracovať kvôli morským búrkam, ľadovým dažďom v zimnom období,“ povedal vtedy podľa agentúry RIA Novosti.
Muradov tvrdil, že tunel by priniesol menšie finančné bremeno ako trať nad Kerčským prielivom. „Náklady by dosiahli 60 až 80 miliárd rubľov,“ podotkol, čo by predstavovalo približne tretinu peňazí, ktoré si vyžaduje most.
Vláda nakoniec usúdila, že schodnejšie bude spojenie s polostrovom ponad vodu. Jednoznačne pôjde o najväčšiu ruskú investíciu do infraštruktúry na Kryme v najbližších rokoch. Most zabezpečí dva druhy dopravy. Pomimo ciest pre automobily postavia aj železničnú trať. „V nákladoch na výstavbu mosta sa počíta so sumou 212,5 miliardy rubľov,“ informoval denník Rossijskaja gazeta, čo je v prepočte približne 3,3 miliardy eur. Prvé autá a vlaky majú začať skúšobne jazdiť v decembri 2018. Kompletná prevádzka je naplánovaná od júna 2019.
Štát zveril výstavbu firme Arkadija Rotenberga, blízkeho spojenca Putina, poznajú sa spolu už od detstva. Veľkopodnikateľ, ktorého majetok sa odhaduje na jednu miliardu eur, predpokladá, že to bude jeho posledný obrovský projekt. Má 63 rokov, takže keď bude most hotový, zrejme si chce konečne užívať oddych na dôchodku. Rotenberg popiera, že by mu k zákazke dopomohlo priateľstvo s Putinom a zároveň zdôrazňuje, že mu nejde o zbohatnutie. „Už som povedal, že je to môj záverečný projekt a nie s cieľom zarábať peniaze. Výstavba mosta, ak dovolíte, je môj príspevok k rozvoju krajiny,“ uviedol pre noviny Kommersant. Rotenberg dodal, že spojenie s Krymom bude technologicky náročné, ale to ho láka, pretože má rád výzvy. „Náročnosťou je most práve zaujímavý,“ poznamenal.
„Naveky pod hviezdou“
Stúpenci Krymu zakresleného na mape Ruska, ktorých je približne 90 percent, oslavujú fakticky celý tento týždeň. V pondelok si pripomenuli referendum, včera uplynul rok odvtedy, čo Kremeľ potvrdil, že polostrov „sa vracia do vlasti“ a v sobotu uplynie rok, keď Putin podpísal príslušný dekrét.
Oslavovalo sa aj v Moskve, v ktorej v čase prvého výročia prevláda pocit triumfu. Svedčí o tom zasadnutie dolnej komory parlamentu, kde zaznela pieseň od krymskej senátorky Olgy Kovitidiovej. „Krym sa vrátil domov. Teraz už naveky pod ruskou hviezdou vyrastú naše deti. Hrdinstvo dedov a otcov sme zničiť nenechali, za veľkú Rus ako jeden muž sme bojovali,“ znie refrén. Večer boli verejné oslavy v centre Moskvy spojené s koncertom, kde sa zhromaždilo viac ako 100-tisíc ľudí.
V Kremli prehovoril Putin, ktorý nepriamo potvrdil, že Rusko sa nezriekne Krymu výmenou za zrušenie západných sankcií. Vyhlásil, že pred rokom konal napriek tomu, že Moskva očakávala pokusy o medzinárodnú izoláciu. „Sankcie však nie sú osudové, aj keď škodia našej práci,“ povedal podľa agentúry ITAR-TASS. Na adresu Krymčanov uviedol, že štát musí splniť ich očakávania, pričom dodal, že ak úrady spravia nejaké chyby, treba ich okamžite napraviť.
Vysoká popularita
Putin má v Rusku v súčasnosti rekordnú popularitu, čo sa zjavne spája s jeho postojom ku Krymu a k podpore separatistov na východe Ukrajiny. Dôveruje mu viac ako 85 percent obyvateľov.
Tí sú s ním zajedno aj v názore na to, ako sa má Moskva postaviť k trestu, ktorý prijal Západ. „Keď príde reč na otázku, či by sa mal Krym vymeniť za zrušenie protiruských sankcií, tak 89 percent opýtaných hovorí, že polostrov nie je možné odovzdať Ukrajine,“ informovalo o svojej ankete Všeruské stredisko prieskumu verejnej mienky.