Vyplýva to z interných e-mailov a dokumentov, ktoré má k dispozícii agentúra AP. WHO pripúšťa, že konala pomaly, ale pripisuje svoju nepohotovú reakciu čiastočne prekvapivej povahe doposiaľ najhoršej krvácajúcej horúčky, ktorá si zrejme vyžiadala viac ako 10 000 mŕtvych. Drvivá väčšina týchto obetí bola zaznamenaná v troch západoafrických štátoch, Sierra Leone, Libérii a Guinei.
WHO sa tiež sťažovala, že nemala dostatočné informácie v reálnom čase. AP ale na základe získaných dokumentov tvrdí, že zdravotnícka organizácia od začiatku dobre vedela, o ako neobvyklú epidémiu ide. Predstavitelia WHO vraj boli o ťažkej situácii včas informovaní a dostávali naliehavé žiadosti o pomoc.
Dokumenty tiež ukazujú, že vysokí úradníci WHO sa v súkromí pohrávali s myšlienkou vyhlásiť medzinárodný stav núdze už začiatkom minulého júna, ale nakoniec sa tak stalo až 8. augusta. Vrchní riaditelia však údajne odrádzali od skoršieho podniknutia takéhoto kroku a zdôvodňovali to tým, že by mohol byť považovaný za „nepriateľský akt“ a ohrozovať jednotlivé ekonomiky.
Tiež politici zjavne vyvíjali na WHO tlak, aby stav núdze nevyhlasovala. Z elektronickej korešpondencie a ďalších dokumentov vyplýva, že WHO sa obávala vyprovokovania konfliktu s krajinami postihnutými ebolou a toho, že by medzinárodný poplach mohol negatívne zasiahnuť aj do púte moslimov do Mekky.