Ruský diplomat pritom ani netušil, akú lavínu reakcií spustí hlavne na Západe. Pritom nie je tajomstvom, že Rusko dlhodobo vníma tzv. raketový štít ako hrozbu svojej bezpečnosti. Nielen v Rusku totiž mnohí nepovažujú raketový štít za obranný systém, pretože by ním aliancia ešte zvýšila svoju vojenskú hrozbu namierenú proti Rusku. V tejto súvislosti nielen v Moskve od začiatku upozorňujú, že každý, kto sa do amerického projektu protiraketovej obrany zapojí, nemôže nevyvolávať pozornosť ruských ozbrojených síl. Pritom oficiálnym dôvodom jeho vzniku je "iránska hrozba“. Pritom ponuku Putina posunúť systém bližšie k hraniciam spomínanej krajiny, napríklad do Azerbajdžanu, v Bruseli odmietli. Nezmenila sa ani terminológia.
„Ide o politický nátlak Ruska. Pokúšalo sa oň aj v minulosti v prípade iných krajín, ktoré mali záujem zúčastniť sa na projekte,“ reagoval „za horúca“ na ruského veľvyslanca Vanina Philip Breedlove, hlavný veliteľ síl NATO v Európe. Na nedeľňajšom rokovaní medzinárodnej expertnej konferencie Bruselské fórum zároveň nevylúčil dodávky zbraní Ukrajine.
„Západ by mal v reakcii na udalosti na Ukrajine zvážiť všetky prostriedky,“ povedal americký generál. Zároveň pripustil, že „takýto krok“ (dodávanie zbraní – pozn. red.) „by mohol znamenať destabilizáciu situácie na Ukrajine“. Podľa neho však „nerobiť nič môže byť ešte destabilizujúcejšie“.
Samotný ruský veľvyslanec Michail Vanin, „vinník“ búrlivej reakcie nielen v Dánsku a USA, sa pre agentúru TASS pokúsil preložiť vlastný výrok do pre mnohých stráviteľnej formy. „Cieľom rozhovoru v novinách Jyllands-Posten bolo upozorniť dánsku verejnosť na problémy spojené s pripojením sa k protiraketovej obrane. Nehovoriac už o tom, že je to zbytočné vyhadzovanie peňazí daňových poplatníkov,“ povedal ruský diplomat s tým, že Dáni si nevedia dobre predstaviť následky takého kroku pre kráľovstvo, pretože jeho nebezpečenstvo im zatajujú. Zatiaľ čo sa na Západe hovorí o rinčaní zbraní, na opačnom konci Európy ukrajinský prezident Petro Porošenko upozorňuje, že „iba zbraňami sa nepodarí Ukrajine vrátiť územia“.
„Len zbraňami, tankami … ukrajinské územia sa nepodarí vrátiť. Existuje ešte iný spôsob, ako to dosiahnuť. A tým je reintegrácia,“ povedal Porošenko v rozhovore pre televíziu INTER. Nezabudol však Ukrajincom pripomenúť: „Nie sme romantici. Ak na nás zaútočia, tak sme pripravení so všetkou silou sa brániť a nepriateľovi dať do zubov.“
Zatiaľ Porošenko akcentoval v rámci „reintegrácie“ stiahnutie všetkých cudzích ozbrojencov z území kontrolovaných povstalcami a uskutočnenie komunálnych volieb podľa platných ukrajinských zákonov.
„Je to možné uskutočniť do konca tohto roku,“ pripomenul Porošenko, hoci vzbúrenci s podmienkami Kyjeva nesúhlasia. Tvrdia, že sú v rozpore s minskými dohodami z 12. februára. „Ak vyhlásime voľby, tak to nebude podľa scenára prezidenta Porošenka,“ povedal pre Doneckú informačnú agentúru jeden z lídrov DĽR Igor Plotnickij. Genadij Cypkalov, z vedenia samozvanej LĽR, síce pripustil voľby i spomínaný termín, ale „podľa minských dohôd, ktoré naše vedenie podpísalo“.
„Ak sa postupne budú plniť záväzky, bude sa meniť ukrajinská ústava a voľby budú koordinované s nami, tak voľby môžu byť realitou,“ dodal pre agentúru Interfax Cypkalov.