Pred dvoma rokmi sa na predmestiach švédskej metropoly rozpútali nepokoje, pri nich výtržníci podpálili desiatky áut. Postihnuté boli vtedy tiež predovšetkým štvrte obývané sociálne slabšími vrstvami so značným podielom imigrantov.
Podľa denníka Helsingborgs Dagblad horelo v noci na pondelok v obci Botkyrka južne od centra Štokholmu 12 automobilov a v noci na nedeľu šesť. „Stalo sa to na rôznych parkoviskách. Päť vozidiel bolo úplne zničených, ostatné plamene poškodili,“ povedal policajt Peter Asp. „Máme nejakých svedkov, ktorých sa chystáme vypočuť, ale zatiaľ to nevyzerá dobre,“ podotkol Asp o možnosti zatknutia páchateľov.
Botkyrka patrí medzi lokality s najväčším percentom prisťahovalcov prvej a druhej generácie vo Švédsku. Takmer polovica miestnej populácie má aspoň jedného rodiča narodeného v inej krajine. Štvrť má multikultúrnu atmosféru, je tu okrem iného kostol sýrskej pravoslávnej cirkvi aj mešita.
V roku 2013 zachvátili Štokholm a ďalšie švédske mestá rozsiahle nepokoje, pri ktorých stovky mladých ľudí podpaľovali autá, ničili obchody, školy a ďalšie budovy. Švédske médiá za hlavnú príčinu týchto výtržností označili nezamestnanosť, neuspokojivú bytovú situáciu prisťahovalcov, sociálne vylúčenie a rozmáhajúcu sa chudobu.
Vzhľadom na silný príliv prisťahovalcov do Švédska rozhodla miestna vláda teraz zvýšiť hranicu pre možný počet imigrantov v jednom azylovom centre z 200 na 650, napísal v pondelok denník The Local. Šéf imigračného úradu Mikael Ribbenvik uviedol, že ide o núdzové riešenie, ktoré v žiadnom prípade nie je uspokojujúce, ale je lepšie ako nechať ľudí na ulici.
„Keď sme hľadali ubytovanie pre prisťahovalcov v posledných troch rokoch, začali sme sa obzerať po malých strediskách, pretože neveríme v tie veľké. Kolektívne bývanie je horšie než vlastný domov, a čím je stredisko väčšie, tým je situácia horšia. Teraz však nemáme dostatok miest a nenecháme nikoho opusteného na ulici,“ povedal Ribbenvik.
V roku 2013 sa Švédsko stalo prvou európskou krajinou, ktorá sa rozhodla udeľovať automaticky povolenie na pobyt sýrskym utečencom a počet žiadostí o azyl odvtedy dosiahol rekordnú úroveň. V roku 2014 požiadalo o azyl vo Švédsku 81 300 osôb, čo oproti predchádzajúcemu roku znamenalo päťdesiatpercentný nárast, a bol to vôbec najväčší počet žiadostí od roku 1992. Skoro polovica (47 percent) žiadateľov bola zo Sýrie a 21 percent z krajín Afriky (najmä z Eritrey a Somálska). Predpokladá sa, že tento rok počet žiadostí o azyl vzrastie až na 90-tisíc.
Podľa denníka The Local je Švédsko v Európskej únii na prvom mieste v počte utečencov na jedného obyvateľa. Prisťahovalci narodení mimo Švédska tvoria dnes 15 percent populácie a ďalších 12 percent ľudí narodených vo Švédsku má aspoň jedného rodiča cudzinca. Čiastočne cudzieho pôvodu je tak 27 percent obyvateľov Švédska.