„Posilnenie partnerstva nie je príčinou vyostrenia konfliktu, je ním ruská protiprávna anexia Krymu a destabilizácia východnej Ukrajiny. Do krízy nás nepriviedla snaha o spoluprácu, ale konfrontačný kurz. A ďalšia konfrontácia nás von nevyvedie,“ povedal Steinmeier.
„Susedská politika EÚ nie je zameraná proti nikomu. Chceme dobrú spoluprácu nielen s našimi susedmi, ale aj so susedmi našich susedov,“ uviedol ďalej minister. Zdôraznil, že asociačná dohoda nenúti Ukrajinu vybrať si medzi spoluprácou s EÚ a s Ruskom.
Šéfa nemeckej diplomacie podporili aj opoziční Zelení. „Hru na buď-alebo vyvolalo Rusko,“ povedal poslanec za Zelených Manuel Sarrazin. Podľa neho je európsky spôsob spolupráce so susedmi prostredníctvom uzatvárania asociačných dohôd správny a únia na ňom nemá aj napriek odporu Moskvy čo meniť. „Kremeľ má na európsku politiku spolupráce len vojenskú odpoveď,“ uviedol Sarrazin.
Európsku politiku voči Ukrajine naopak kritizovali poslanci opozičnej Ľavice. Podľa nich asociačná dohoda EÚ s Ukrajinou vyprovokovala konfrontáciu s Ruskom. Kritizovali tiež obsah dohody, ktorá podľa nich presadzuje neoliberálnu hospodársku politiku a zanedbáva sociálnu oblasť.
Poslanci konzervatívnej únie CDU/CSU kancelárky Angely Merkelovej následne Ľavicu obvinili, že v Spolkovom sneme nezastupuje záujmy nemeckých voličov, ale vystupuje ako politický vyslanec Kremľa. Podporou ruskej politiky na Ukrajine podľa nich Ľavica nadväzuje na politiku východonemeckej Jednotnej socialistickej strany Nemecka (SED), ktorá podporovala inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968. Ľavica je nástupníckou stranou SED.
Nemeckí poslanci asociačnú dohodu s Ukrajinou, Moldavskom a Gruzínskom podľa očakávania výraznou väčšinou schválili. Rokovanie Spolkového snemu sledovala aj delegácia ukrajinského parlamentu vedená jeho predsedom Volodymyrom Hrojsmanom.