„Viem, že Porošenko sa nás bojí. Nemôže nás ani cítiť. Hovoril som mu vždy priamo do očí. Napríklad počas bojov v Ilovajsku a prvých dohôd. Boje pokračovali a mne hlásia, že v Minsku podpísali dohody,“ spomína Jaroš na nemocničnej posteli v jednej z najlepších nemocníc v Dnepropetrovskej oblasti. Liečia mu v nej ťažko zranenú ruku.
„Zavolal som prezidentovmu pomocníkovi a vravím mu priamo: ‚Povedz prezidentovi, že je to úplný idiotizmus a zrada národných záujmov.‘ Zároveň som prezidentovi cez jeho pomocníka pripomenul, že my sme zvrhli Janukovyča a aj jeho môžeme. Prezident sa veľmi urazil,“ cituje Jarošove spomienky Ukrajinskaja pravda.
Ak sa v súvislosti s udalosťami na Ukrajine spomínajú radikáli ako sú Dmytro Jaroš či Oleh Ľaško, tak často počuť reakciu niektorých „znalcov pomerov“, že ich úloha v spoločnosti je zveličovaná. Jedno je však politika a iné úloha nacionalistických radikálov na východnom fronte, kde konajú často na vlastnú päsť. Pravdou je, že jarošovci v posledných parlamentných voľbách získali iba 1,8 percenta hlasov, ale napríklad Jaroš dostal ponuku hlavy štátu na post v najvyššom velení armády. Aj keď to radikál zatiaľ nepriamo odmietol, nezabúda prezentovať vlastné recepty na riešenie súčasných vnútropolitických problémov Ukrajiny.
Najprv treba odstrániť generálov
Podľa lídra Pravého sektoru treba začať od nuly. „Najprv musíme na týždeň rozpustiť generálny štáb ako hlavný orgán riadenia. Na fronte sa aj tak za ten čas nič nezmení,“ tvrdí Jaroš ležiac na lôžku v rozhovore pre portál Obozrevateľ. Podľa neho treba najprv úplne odstrániť generálov. Následne ich opatrne menovať po jednom za poradcov v tej či onej problematike.
„Mám v jednotkách plukovníkov na úrovni. Viacerí môžu dať fleka hociktorému generálovi,“ pochvaľuje si ľudí radikál, ktorý má podľa ukrajinských zdrojov v zbrani asi 10-tisíc mužov.
Recept pre Donbas
Aby sa Donbas aj duchom stal ukrajinským, treba podľa Jaroša najprv „paralyzovať nedisciplinovaných“ a následne začať „láskyplnú ukrajinizáciu“.
„Zatiaľ je tam reálny zádrheľ, ktorý treba zlikvidovať,“ tvrdí ukrajinský vojenský veliteľ, ktorý sa však pomaly mení na politika. Je presvedčený o tom, že treba „tvrdo zakročiť proti tým, ktorí nechcú žiť podľa pravidiel, podľa zákonov stanovených štátom“.
„Deportácia, strata občianskych práv. Bez toho sa dá len ťažko prelomiť situácia,“ ponúka Jaroš recept postavený na silovom faktore.
Ak sa nebude dariť?
„Na Ukrajine je možné všetko. Tým skôr nový Majdan. Ľudia majú toľko zbraní, že ak vypukne povstanie, tak už nik nebude sedieť v stanoch a čakať mesiac či dva a spievať pesničky alebo mávať baterkami,“ upozornil ukrajinský radikál na prípad, že sa situácia nebude vyvíjať podľa plánu. A ako dodal, nové nepokoje na kyjevskom Majdane by boli krvavejšie ako tie na prelome rokov 2013–2014. Jaroš to konštatuje v čase, keď podľa náčelníka kyjevskej polície Oleksandra Tereščuka citovaného agentúrou Ukrinform len v metropole sa až stonásobne zvýšil nezákonný predaj zbraní. Podľa Tereščuka sa z juhovýchodného frontu pašujú do Kyjeva pištole, samopaly a dokonca aj granátomety.
„Nový Majdan nechceme. Pravý sektor sa však pokúsi prejsť po ostrí noža. Teda bude sa usilovať o zachovanie štátnosti, ale nepripustíme vykorisťovanie ľudu,“ tvrdí dnes Jaroš. Zároveň konštatuje, že medzi jeho nacionalisticky ladenými stúpencami je veľa mladých ľudí, ktorí sú už dnes pripravení zaútočiť na budovu parlamentu. „Musíme im vysvetľovať, že takéto konanie môže vyústiť do straty krajiny,“ stavia sa radikál do úlohy ukrajinského vlastenca.