Prezident to vyhlásil v rozhovore pre agentúru Bloomberg, o ktorom vo štvrtok informovala bieloruská prezidentská kancelária.
„Bez Ameriky nebude Ukrajina nikdy stabilná,“ povedal Lukašenko, ktorého režim USA aj západná Európa považujú za nedemokratický a represívny. „Ak chce Washington, aby (na Ukrajine) zavládol mier a stabilita, musia sa okamžite k mierovému procesu pripojiť. Ak budú si to Rusko a USA priať, bude ukrajinský problém jednoznačne vyriešený,“ súdi bieloruský vodca.
Do diskusií o zastavení paľby na východe Ukrajiny, kde od vlaňajšieho apríla zahynulo už vyše 6 000 ľudí, sa zo západných mocností zapojilo Francúzsko a Nemecko. V Spojených štátoch sa v súčasnosti živo diskutuje o prípadnom vyzbrojení ukrajinskej armády, ku ktorému sa Biely dom napriek naliehaniu mnohých kongresmanov zatiaľ neodhodlal.
Lukašenkovi sa predstava amerických zbrojných dodávok na Ukrajinu nepáči. „Bude to len nový podnet na to, aby Rusko reagovalo,“ varoval. Bieloruský prezident dôrazne odmietol špekulácie, že by sa jeho krajina mohla vrátiť do štátneho zväzku s Ruskom. „Bielorusko sa nikdy nestane časťou Ruska. V Rusku je veľa politikov s imperiálnym zmýšľaním, ktorí Bielorusko považujú za ruské severozápadne predpolie. Tým sa naša krajina nikdy nestane, rovnako ako sa nikdy nepustí do konfliktu s ruským susedom,“ povedal Lukašenko.
Ukrajina podľa prezidenta musí zostať jednotná a územne celistvá. „Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné plniť Minske mierové dohody. Východ Ukrajiny si nepraje, aby ho stihol osud Krymu. Je potrebné, aby Kyjev urobil ústretové kroky,“ povedal Lukašenko.
Krízav Donbase Lukašenkovi nečakane vyniesla politické body, pretože bieloruský vodca, Európou dlhodobo kritizovaný, sa v ukrajinskom konflikte ujal úlohy prostredníka. Minsk sa od vlaňajšieho septembra stal hostiteľom množstva dôležitých diplomatických rokovaní, ktoré tento rok vo februári vyvrcholili summitom Nemecka, Francúzska, Ukrajiny a Ruska a uzavretím dohody o prímerí v Donbase.