Izrael varuje Západ: Sme v ohrození, cieľom Iránu je jadrová zbraň

Rámcová dohoda o iránskom jadrovom programe je podľa Izraela mimoriadne nebezpečná. Hlavným cieľom Iránu je získať atómovú bombu. Vyhlásil to hovorca izraelské premiéra Mark Regev.

03.04.2015 12:10 , aktualizované: 12:25
Irán, dohoda, jadrový program Foto: ,
Iránci predbežnú dohodu doma síce oslavovali, ich duchovný vodca Hosejn Šariatmadarí si však myslí, že dohoda je skôr katastrofa.
debata (86)

Zvyšok sveta však dohodu považuje za úspech, pretože údajne predlžuje obdobie, ktoré bude Irán potrebovať pre eventuálnu výrobu nukleárnej zbrane. Iránci v noci síce dohodu oslavovali, ale iránski konzervatívci ju považujú za príliš veľký ústupok Západu a katastrofu pre Irán.

„Rámcová dohoda je krokom, ktorý sa uberá veľmi nebezpečným smerom. Jediným cieľom Iránu je získať atómovú bombu,“ povedal Regev. „Nielen že dohoda povoľuje Iránu ponechať si rozsiahlu nukleárnu infraštruktúru, ale nenúti ho uzavrieť ani jednu zo svojich prevádzok. Povoľuje mu nechať si tisícky centrifug a pokračovať v obohacovaní uránu, umožňuje mu pokračovať vo výskume, vďaka ktorému v budúcnosti môže získať ešte účinnejšie centrifuty,“ vyhlásil Regev.

Premiér Benjamin Netanjahu v telefonickom rozhovore americkému prezidentovi Barakovi Obamovi povedal, že Izrael sa cíti teraz veľmi ohrozený. Na piatok zvolal Netanjahu bezpečnostný kabinet. Obama Netanjahuovi povedal, že rámcová dohoda predstavuje výrazný posun k trvalému riešeniu, ktoré Irán odstrihne od všetkých ciest k jadrovej zbrani, uviedol vo vyhlásení Biely dom.

Poradca iránskeho duchovného vodcu Hosejn Šariatmadarí vyhlásil, že Irán v Lausanne vymenil „dobre pripraveného závodného koňa za chromú mršinu“. Konzervatívny analytik Mahdí Mohammad komentoval najmä bod týkajúci sa podzemného zariadenia Fordo. „Pre Fordo je to katastrofa,“ povedal.

Zvyšok sveta však dohodu, ktorá je len predbežnou, a o ktorej sa bude ďalšie tri mesiace rokovať a až potom sa sformuluje konečný text, skôr ocenil. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) dohodu víta, pretože jej poskytuje priestor pre dlhodobú kontrolu iránskych aktivít. Pozitívne hodnotí dohodu aj ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov či turecký minister Mevlüt Çavuşoglu, ktorý zároveň dúfa, že Irán ešte viac ustúpi.

S obozretnosťou na dohodnuté body sa pozerá aj Francúzsko. Jej šéf diplomacie Laurent Fabius povedal, že dohodu považuje za „dôležitý, ale len predbežný“ krok. „Skončí sa to až v júni,“ vyhlásil. Francúzsko si želá, aby konečná dohoda zabránila "ostatným štátom z oblasti Perzského zálivu vydať sa cestou jadrového zbrojenia.

Obama bojuje s Kongresom o posledné slovo

Sotva prezident Barack Obama oznámil svetu svoju spokojnosť s rámcovou dohodou o iránskom jadrovom programe, ozvali sa americkí kongresmani, ktorí chcú mať v schvaľovaní konečnej dohody rozhodujúce slovo. Obama to nechce pripustiť, pretože má obavy z odmietavého republikánskeho prístupu k uvoľňovaniu protiiránskych sankcií. Výhrady k dohode však majú politici z oboch strán.

Prezident Barack Obama sa sporí s americkým... Foto: SITA/AP, Pablo Martinez Monsivais
Barack Obama Prezident Barack Obama sa sporí s americkým Kongresom o posledné slovo pri dohode o iránskom jadrovom programe.

Republikánske vedenie Kongresu chce v polovici apríla iniciovať prijatie normy, ktorá by stanovila, že konečnú dohodu, ktorá je naplánovaná na jún, musí schváliť zákonodarný zbor. Republikáni tvrdia, že Obama vedie vyjednávania na vlastnú päsť bez ich súhlasu. „Vláda by sa najskôr mala starať o to, aby mala súhlas amerických občanov,“ povedal vplyvný šéf zahraničného výboru Senátu Bob Corker.

Obama síce pohrozil, že návrh Kongresu bude vetovať, normu však chce podporiť aj časť demokratov, čo by mohlo viesť k prehlasovaniu jeho veta. „Ak môžu diplomati o tejto téme vyjednávať dva roky, potom by mal Kongres určite dostať čas na preskúmanie dohody, ktorá od základu zmení náš vzťah s Iránom i sankcie, ktoré Kongres schválil,“ vyhlásil najvplyvnejší demokrat v senátnom zahraničnom výbore Robert Menendez.

Pre Obamu je uzavretie dohody s Iránom základným bodom zahraničnej politiky. Snahu dosiahnuť čiastočné zlepšenie vo vzájomných vzťahov po viac ako tridsaťročnom otvorenom nepriateľstve dal šéf Bieleho domu najavo už pri svojom nástupe do funkcie v roku 2008.

Plán na dohodu však naráža na rázny odpor izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, ktorý našiel spojencov práve medzi republikánmi v Kongrese. Pre časť kongresmanov je neprijateľné rušenie protiiránskych sankcií. Obama sa preto chce zamerať na presvedčenie zákonodarcov o prospešnosti dohody a chce im ponúknuť bližšie nešpecifikovanú účasť na procese schvaľovania.

Konečná dohoda šiestich svetových mocností s Iránom by mala byť pripravená do konca júna. Jej cieľom je rozptýliť obavy Západu, že iránsky jadrový program by mohol byť zneužitý na výrobu jadrovej bomby. Za ústupky Iránu Západ sľubuje postupné rušenie hospodárskych sankcií, ktorým Teherán čelí.

86 debata chyba
Viac na túto tému: #Izrael #Irán #Barack Obama #Kongres #jadrový program