Šešelj, ktorý vo väzbe ICTY strávil takmer 12 rokov, trpí rakovinou hrubého čreva a má metastázy. Súdny senát mu vlani na jeseň dočasným prepustením umožnil, aby sa liečil v Srbsku pod podmienkou, že nebude kontaktovať svedkov ani obete figurujúce v jeho procese a že sa vráti, akonáhle k tomu bude vyzvaný.
Radikál ale hneď po prílete do Belehradu 12. novembra povedal, že do Haagu späť dobrovoľne nepôjde. Podľa sudcov tribunálu práve týmto vyhlásením porušil dané podmienky, a musí sa preto vrátiť do Haagu. Vučić na to reagoval obvinením, že cieľom pustenia a teraz požadovaného vrátenia Šešelja je vyvíjať tlak na srbskú vládu.
Premiér vyhlásil, že kabinet rozhodne o prípadnom odovzdaní radikála až po tom, čo dostane správu o tom, že sa Šešelj uzdravil, kvôli čomu bol tiež do Srbska tribunálom poslaný. „Šešelj je srbským občanom. O jeho politike si nič dobrého nemyslím, ale našou úlohou je chrániť nášho občana a jeho ústavné práva,“ povedal Vučić.
Srbsko sa veľmi usiluje o vstup do Európskej únie, a vláda sa preto snaží o ďalekosiahle reformy. Zintenzívnil sa aj boj proti kriminalite a stíhanie zločinov spáchaných v deväťdesiatych rokoch pri vojnových konfliktoch, ktoré sprevádzali rozpad bývalej Juhoslávie. Nevôľu ale v Bruseli vyvoláva rozhodné odmietanie Belehradu uznať nezávislosť bývalej provincie Kosovo. EÚ sa však najmä nepáčia priateľské vzťahy s Moskvou, ktoré sa odrážajú v neochote Srbov pridať sa k západným sankciám voči Rusku kvôli ukrajinskej kríze.