Lídri USA a Kuby spečatia obnovu vzťahov po 55 rokoch

Prezidenti Spojených štátov a Kuby na summite Organizácie amerických štátov začínajúcom sa v piatok v Paname plánujú vzájomným historickým stretnutím otvoriť novú kapitolu vzťahov medzi oboma krajinami.

10.04.2015 07:25
debata (5)

USA a Kuba prerušili vzájomné kontakty na prelome 50. a 60. rokov, keď revolúcia vedená Fidelom Castrom, bratom súčasného kubánskeho prezidenta Raúla, na druhý pokus zosadila Američanmi podporovanú vojenskú vládu autoritatívneho lídra Fulgencia Batistu.

O tri roky neskôr v reakcii na znárodnenie majetku amerických občanov a spoločností na Kube uvalila vláda vo Washingtone na ostrov obchodné embargo. Kuba sa následne pridala na stranu Sovietskeho zväzu a v roku 1963, po objavení sovietskych rakiet na jej územím, stála v centre najväčšej krízy v rámci studenej vojny.

Vzťahy medzi Kubou a USA uviazli na dlhé desaťročia na mŕtvom bode a nezmenil na tom nič ani rozpad Sovietskeho zväzu a koniec studenej vojny na prelome 80. a 90. rokov. Zmena nenastala ani po odstúpení Fidela z prezidentského postu, ktorý v roku 2008 prevzal Raúl. Krajine sa totiž dostávalo širokej podpory zo strany na ropu bohatej Venezuely.

Prelom prišiel až v decembri 2014, keď Barack Obama spoločne s Castrom oznámili začiatok rokovaní o obnovení vzťahov. Výsledkom by malo byť otvorenie veľvyslanectiev v Havane a Washingtone, uvoľnenie obchodných a cestovných obmedzení či zavedenie priameho telefonického a leteckého spojenia. Kľúčovú úlohu podľa Bieleho domu zohral Vatikán na čele s pápežom Františkom.

Najspornejším bodom prebiehajúcich rokovaní je oblasť ľudských práv

Najspornejším bodom prebiehajúcich kubánsko-amerických rokovaní je oblasť ľudských práv. Spojené štáty totiž dlhodobo žiadajú, aby marxisticko-leninistický režim na Kube založený na vláde jednej strany zlepšil ľudskoprávne pomery v krajine.

Havana so zasahovaním do vnútorných záležitostí krajiny nesúhlasí a do Washingtonu odkázala, aby sa zaoberal radšej vlastným ľudskoprávnymi záležitosťami. Ako príklad uviedla rasovo motivované nepokoje vo Fergusone v roku 2014. Havana žiada aj vyňatie z amerického zoznamu podporovateľov terorizmu.

Lídri USA a Kuby sa naposledy stretli tvárou v tvár ešte v roku 1956. Bolo takisto v Paname – za Kubu to bol Batista, za USA prezident Dwight Eisenhower. Obama a Castro sa síce stretli ešte počas pohrebu juhoafrického exprezidenta Nelsona Mandelu v decembri 2013, no iba si podali ruky.

5 debata chyba
Viac na túto tému: #USA #Kuba #diplomatické styky