Pri slávnostnom začatí v piatok si Obama potriasol rukou s kubánskym prezidentom Raúlom Castrom. Ten šéfa Bieleho domu charakterizoval ako čestného muža. Prítomnosť oboch štátnikov v jednej miestnosti je podľa amerického prezidenta „historickou udalosťou“.
Obama v príhovore k hlavám štátov a vlád amerických štátov, okrem iného uviedol, že sa teší na nové vzťahy s Kubou, ktoré nebudú v zajatí ideológie. Nemá vraj záujem viesť bitky, ktoré začali dávno pred tým, než sa narodil. Medzi oboma krajinami podľa amerického prezidenta zostanú značné rozdiely, opätovné nadviazanie diplomatických stykov ale vraj umožní obom stranám lepšie sa spoznať.
Castro vo svojom prejave označil Obamu za „čestného človeka“ a vyzval na vyriešenie problému amerického embarga voči Kube.
Obama sa má s Castrom, s ktorým sa osobne stretol prvýkrát na pohrebe bývalého juhoafrického prezidenta Nelsona Mandelu v decembri 2013, ešte raz zísť neskôr počas soboty.
USA aj Kuba vnímajú summit ako ďalší krok k zlepšeniu vzťahov, o čom svedčí aj štvrtková panamská schôdzka šéfov diplomacie oboch krajín, ktorí ju označili za veľmi plodnú. Podľa niektorých pozorovateľov by Obama počas summitu mohol oznámiť vyčiarknutie Kuby z amerického zoznamu štátov podporujúcich terorizmus, o čo sa Havana veľmi usiluje.
Na zoznam sa Kuba dostala v roku 1982 najmä kvôli podpore baskickej separatistickej organizácie ETA a kolumbijských povstalcov z hnutia FARC (Revolučné ozbrojené sily Kolumbie). To, že sa Kuba stále nachádza na zozname, je zásadnou prekážkou na ceste k normalizácii vzťahov medzi oboma krajinami a na opätovnom otvorení ich ambasád.
Kubánska delegácia je vôbec prvýkrát na v poradí siedmom celoamerickom summite, ktorý sa bude zaoberať množstvom tém od podpory demokracie v regióne až po ochranu životného prostredia. Po slávnostnom začatí akcie sa pozvaní najvyšší predstavitelia schádzajú k oficiálnej večeri.
Obama sa stretol v piatok krátko pred začatím summitu s niekoľkými kubánskymi disidentmi, ktoré ubezpečil, že USA stoja po ich boku. „Vzhľadom k tomu, že Spojené štáty začínajú novú kapitolu vzťahov s Kubou, dúfame, že to vytvorí prostredie, v ktorom sa zlepší život kubánskeho ľudu,“ povedal americký prezident. Zároveň dodal, že nejde o to, že by to presadzovali USA, ale že by samotní Kubánci zo všetkých skupín obyvateľstva mali „vďaka svojmu talentu, vynaliezavosti a túžbam“ spolu komunikovať a rozhodnúť, aká je najlepšia cesta k ich prosperite.
Médiá tiež zaznamenali výrok amerického prezidenta týkajúci sa Latinskej Ameriky, ktorý predniesol aj pred začiatkom summitu: „Časy, kedy sme si tak často mysleli, že Spojené štáty môžu beztrestne intervenovať, sú preč,“ vyhlásil. Pripomenul tak obdobie 20. storočia, keď USA podporovali vojenské režimy alebo aspoň ozbrojený odpor v Latinskej Amerike alebo vojensky priamo intervenovali, ako napríklad v roku 1989 v Paname, kde zvrhli režim generála Manuela Noriega.
Na túto udalosť upozornil v piatok venezuelský prezident Nicolás Maduro, keď po prílete ihneď navštívil pamätník obetí invázie USA do Panamy a vyhlásil, že by k niečomu podobnému už nemalo dôjsť. Maduro po predchádzajúcich ostrých vyhláseniach na adresu Washingtonu povedal, že by v Paname mohlo dôjsť k obratu k lepšiemu. Medzi USA a Venezuelou tlie diplomatický spor kvôli Obamovmu výnosu, ktorý označil ľavicou ovládanú juhoamerickú krajinu za ohrozenie bezpečnosti Spojených štátov. Biely dom tento týždeň prezidentov nezvyčajne tvrdý prístup miernil.
Madura v piatok však uvítali na mieste aj protesty Venezuelčanov žijúcich v panamskej exile, a to búchaním do hrncov. V Paname žije veľká komunita Venezuelčanov, ktorí utiekli pred režimom Madurovho predchodcu Huga Cháveza.