Otec a dcéra si nevedia prísť na meno

Spojenectvo Mariny Le Penovej a Jeana-Marieho Le Pena sa zmenilo na nevraživosť. Ich roztržka v tábore francúzskej krajnej pravice prerástla tento týždeň do takého rozmeru, že nedokážu nájsť cestu k zmiereniu. Le Penová najprv oznámila, že zablokuje kandidatúru otca v regionálnych voľbách koncom tohto roku. Následne dala najavo, že by privítala, keby sa stiahol z politiky.

Trochu múdrosti…

Líderku Národného frontu, ktorá sa ho snaží očistiť od nálepky antisemitizmu a ďalších prejavov nenávisti, pobúril výrok otca, podľa ktorého nacistické plynové komory boli „iba detailom dejín“. Doživotný čestný predseda strany ju zároveň nahneval výrokom v zmysle, že Manuel Valls vlastne nemá čo hľadať v kresle predsedu vlády, lebo je prisťahovalec (narodil sa v Španielsku).

Le¤Penová zdôraznila, že zľahčovanie holokaustu ubližuje nielen jej, ale zasadzuje ťažký úder celej strane. Le Pen je smutne známy podobnými výrokmi už z minulosti. „Mal by ukázať trochu múdrosti. Mal by vyvodiť dôsledky z problémov, ktoré vytvára, a pravdepodobne sa vzdať politickej zodpovednosti,“ povedala o 86-ročnom otcovi pre televíznu stanicu TF1. „Rozum káže, aby bol človek zodpovedný, keď vyjadruje osobné názory,“ doplnila Le Penová. Je najmladšia dcéra politického dinosaura krajnej pravice, má 46 rokov.

Zakladateľ Národného frontu, ktorý pred štyrmi rokmi prenechal šéfovskú stoličku dcére, tvrdí o nej, že ho zradila. „Nápad, aby som odstúpil z funkcie čestného predsedu, je šialený,“ zdôraznil pre stanicu RTL. „Je možné, že Le¤Penová chce, aby som bol mŕtvy, ale nemôže rátať s mojou spoluúčasťou,“ dodal. Zároveň pohrozil, že keby ho dcéra úplne vyšachovala z Národného frontu, pre stranu by to znamenalo veľkú škodu, lebo sa stále cíti značne populárny medzi stúpencami krajnej pravice. „Bola by to smrť,“ varoval pred osudom politického tábora, ktorý založil v roku 1972.

Výhoda pre Le Penovú Šéfka Národného frontu môže byť síce smutná, že politicky sa rozchádza s otcom, ale na opačnej strane ju určite teší, aká pozornosť sa vo Francúzsku venuje ich roztržke. Le¤Penová získava reklamu zadarmo na to, ako by krajná pravica mohla byť príťažlivá pre voličov, ktorí poškuľujú po tom, že by ju dokázali podporovať.

Analytik a historik Jean Garrigues poukázal na to, ako sa epizóda otca a dcéry dostáva do pozornosti v médiách. „Tie sa koncentrujú viac na osoby ako na program a hodnoty Národného frontu,“ napísal v časopise Le Nouvel Observateur s tým, že takéto pokrývanie diania v krajnej pravici jej pomáha v stratégii vymaniť sa z odsudzovania v spoločnosti. Upozornil, že program nacionalistického tábora zostáva jeho Achillovou pätou.

Garrigues jasne naznačil, že Le Penovú nemožno považovať za štandardne zhovievavú političku. Dôrazné odsúdenie antisemitizmu ešte automaticky nevedie k tomu, aby sa dala označiť za prijateľnú líderku strany. V jej rétorike síce, našťastie, chýba slovo Žid, ale pravidelne hovorí o imigrantoch. Na rozdiel od otca nechce úplne zakázať prisťahovalectvo, ale obmedziť ho, no stále, tak ako aj jej predchodca na čele Národného frontu, si na tejto populistickej téme pestuje popularitu.

Od januára 2011, keď Le Penová prevzala po otcovi vedenie strany, sa postupne krok za krokom snaží zmeniť imidž krajnej pravice. Silným dôkazom úspešnosti jej stratégie boli minuloročné voľby do Európskeho parlamentu, v ktorých Národný front získal vo Francúzsku veľa hlasov. Hlavnou ambíciou Le Penovej je uspieť o dva roky. Na jar 2017 sa uskutočnia prezidentské voľby. Prvýkrát si vyskúšala účasť v nich pred tromi rokmi. V prvom kole ju podporilo takmer 18 percent voličov. Skončila na treťom mieste (finále potom bolo duelom medzi Nicolasom Sarkozym a Françoisom Hollandom, ktorý zvíťazil).

V budúcich voľbách nie je vylúčené, že v druhom kole sa ocitne Le Penová so Sarkozym, ktorý vlani na jeseň oznámil návrat do politiky. Socialista Hollande ma slabú šancu postúpiť z prvého kola, pretože mu podlamuje kolená vysoká miera nezamestnanosti a oslabená ekonomika. V takom prípade by však hlasovali za Sarkozyho nepochybne nielen konzervatívni, ale z princípu proti krajnej pravici aj ľavicoví voliči.