Oznámil to v pondelok vo svojej výročnej správe Štokholmský medzinárodný ústav pre výskum mieru (SIPRI).
Americké zbrojné výdavky sa vlani znížili o 6,5 percenta v dôsledku rozpočtových škrtov vyvolaných snahou znížiť deficit štátnych financií. Zníženie výdavkov v USA v celosvetovom meradle podľa SIPRI kompenzovali výdavky spojené s konfliktmi na Blízkom východe, na Ukrajine a v Afrike. Výdavky na zbrojenie výrazne zvýšili Rusko, Čína a Saudská Arábia, ktorá vynaložila na nákup zbraní o rekordných 17 percent viac ako v predošlom roku.
Konflikt na Ukrajine prinútil podľa švédskeho inštitútu mnohé štáty zvýšiť zbrojný rozpočty. Týka sa to niektorých krajín strednej Európy a pobaltských a škandinávskych štátov. Päť najväčších západoeurópskych vojenských veľmocí – Francúzsko, Británia, Nemecko, Taliansko a Španielsko – naproti tomu výdavky na zbrojenie znížili a mierne škrty plánujú aj tento rok.
„Kríza na Ukrajine zásadne zmenila bezpečnostnú situáciu v Európe, dopad na zbrojné rozpočty je zatiaľ viditeľný len v krajinách susediacich s Ruskom. Inde diktujú výšku rozpočtov úspory,“ vyhlásil programový riaditeľ SIPRI Sam Perlo-Freeman.
Ukrajina vlani zvýšila zbrojný rozpočet o pätinu a tento rok ho chce zdvojnásobiť. S vyššími výdavkami na nákup zbraní počíta aj Moskva v súlade s plánom prezbrojením armády, ktorý bol schválený už pred začiatkom ukrajinského konfliktu, uvádza správa SIPRI.