Nacionalistická opozícia proti vytvoreniu súdu dlhodobo protestuje.
Ústavný súd v Prištine v stredu rozhodol, že zásahy do ústavy, ktoré budú nutné v súvislosti s vytvorením podmienok pre vznik špeciálneho súdu, nijako neobmedzia základné ľudské práva a slobody. Súd by mal fungovať paralelne s justičným systémom Kosova a podľa doterajších plánov by bol skôr medzinárodnou inštitúciou. Zmeny ústavy parlamentu navrhla v marci vláda premiéra Isu Mustafu.
Parlament musí zmeny ústavy prijať dvojtretinovou väčšinou. V súčasnej situácii by ich tak museli podporiť aj zástupcovia vládnej srbské kandidátky Srpska lista, ktorej poslanci však v súčasnosti prácu v parlamente bojkotujú.
Proti vzniku súdu sa stavia predovšetkým nacionalistická opozícia. Najsilnejšie znie hlas hnutia Vetëvendosje! (VV!), ktoré sa kriticky stavia aj proti činnosti ďalších medzinárodných inštitúcií v krajine ako je napríklad policajná a justičná misia Európskej únie EULEX. Súd bude podľa nacionalistov trestať národných hrdinov, ktorí krajine vybojovali nezávislosť.
Osobitný súd by sa mohol stať aj jedným z tém protivládnej demonštrácie ohlásenej na túto sobotu. Podpredseda kosovského parlamentu za VV! Glauk Konjufca už oznámil, že jeho strana bude požadovať, aby bol predseda ústavného súdu Enver Hasani zbavený funkcie.
Kedy presne parlament bude o ústavných zmenách hlasovať a kedy by mohol súd vzniknúť, nie je zatiaľ jasné. Členovia UCK by sa pred ním mohli zodpovedať hlavne za údajné zločiny proti Srbom, Rómom a kosovským Albáncom, ktorí údajne spolupracovali so srbských režimom. Medzi zločiny patrili vraždy, únosy, nezákonné väznenie a znásilňovanie.
UCK viedla v druhej polovici deväťdesiatych rokov ozbrojený boj za odtrhnutie oblasti Kosova od Srbska. Rozsiahla operácia Srbska proti vzbúrencom bola sprevádzaná početnými zločinmi spáchanými aj na civilnom obyvateľstve a vyústila v exodus státisícov Albáncov. Belehrad ozbrojené sily nakoniec zo svojej provincie stiahol po náletoch NATO.
Srbská strana zo zločinov obviňuje aj vzbúrencov a ich veliteľa, ktorí v súčasnosti v Kosove zastávajú vysoké funkcie.
V minulosti už bolo niekoľko súdnych konaní s povstalcami zastavených alebo skončilo oslobodzujúcim verdiktom kvôli nedostatku dôkazov. Médiá v súvislosti s tým poukazovali na zastrašovanie aj neobjasnené úmrtia svedkov.