„Ako sa ukázalo, vrecia s materiálmi sa nachádzali na policajnom oddelení Pečorského obvodu v Kyjeve,“ napísal na jednej zo sociálnych sietí citovaných agentúrou UNIAN poslanec parlamentu Mustafa Najem, ktorého do snemovne vyniesla vlna „revolučných zmien“ vyvolaných kyjevským Majdanom. Podľa poslanca za Blok Petra Porošenka sa dokumenty ocitli na policajnom oddelení po tom, čo z hotela Dnepr v centre Kyjeva vysťahovali Pravý sektor.
„Ide o dokumenty, podľa ktorých možno stíhať konkrétne osoby, ktoré sa podieľali na falzifikácii trestného konania proti lídrovi strany Baťkivščina (Vlasť),“ upozornil Najem. Podľa agentúry UNIAN, odvolávajúcej sa na štátnu bezpečnosť (GPU), sú medzi zmiznutými spismi napríklad aj obvinenia Tymošenkovej v súvislosti s „kjotským protokolom“ a nákupom tisícky vozidiel rýchlej zdravotníckej pomoci za prehnanú cenu.
„Ďalšie dokumenty by mali mať ľudia z dobrovoľníckeho práporu Pravý sektor,“ myslí si poslanec Najem. Hovorca práporu Arťom Skoropadskij to dementoval a pre portál 112.u trval na tom, že všetky dokumenty už majú policajti.
Viacerí pozorovatelia po „objavení“ záhadne zmiznutých dokumentov upozorňujú, že celý problém má aj ďalší aspekt. Spočíva napríklad v tom, že dokumenty možno použiť aj proti samotnej Tymošenkovej v prípade, že opätovne zatúži vrátiť sa do veľkej politiky.
Podľa mnohých bolo v tomto smere prvým signálom možného návratu jej hlasovanie v rámci BJUT spoločne s poslancami za stranu Sloboda Oleha Ťahnyboka a časti Porošenkovej frakcie za vyšetrenie korupcie na najvyšších miestach.
Reakcia prišla rýchlo. „Sloboda aj BJUT, Ťahnybok aj Tymošenková sú agentmi Kremľa,“ reagoval Anton Heraščenko, poslanec za Jaceňukov Ľudový front a poradca ministra vnútra Arsenija Avakova. Podľa Heraščenka pracujú v prospech ruského prezidenta Putina, „ktorému sa nepodarilo vojensky poraziť Ukrajinu, a tak sa pokúša vyvolať chaos vnútri krajiny“.
Tymošenkovú odsúdili v októbri 2011 na sedem rokov nepodmienečne za prekročenie právomoci verejného činiteľa pri podpise dohody o dodávkach ruského plynu v januári 2009. Bola vtedy premiérkou. Na slobodu ju prepustili 22. februára 2014 a o šesť dní neskôr ju parlament zbavil obvinení. Následne 14. apríla najvyšší súd rozhodol o zastavení vyšetrovania tzv. plynovej aféry „v dôsledku nenaplnenia skutkovej podstaty trestného činu“. Za zastavenie hlasovalo 42 zo 48 prítomných sudcov.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.