Vymenovanie Mahcupyana za poradcu premiéra v októbri 2014 bolo označované za znak uznania práv menšín v Turecku. Mahcupyan uviedol, že jeho odchod z postu nesúvisí s kontroverznou situáciou v krajine po výzve Európskeho parlamentu a pápeža Františka, aby Ankara uznala arménsku genocídu počas prvej svetovej vojny a obnovila diplomatické vzťahy s Arménskom, ale s jeho odchodom do dôchodku.
Svoj odchod však oznámil vo štvrtok až po skritizovaní niektorými členmi vlády za dlhodobé zastávanie názoru, že zabíjanie Arménov od roku 1915 dospelo až ku genocíde. Vo štvrtok minister pre záležitosti EÚ Volkan Bozkir povedal, že Mahcupyanove názory na udalosti spred 100 rokov sa nestotožňujú s pozíciou premiérovho poradcu.
Arméni si 24. apríla pripomenú 100. výročie začiatku masového zabíjania zo strany osmanských Turkov počas prvej svetovej vojny. Osmanská ríša, ktorá je predchodkyňou dnešného Turecka, podľa nich v rokoch 1915 až 1917 systematicky vyvraždila viac ako 1,5 milióna Arménov.
Turci však tvrdia, že v zrážkach počas prvej svetovej vojny, keď arménske obyvateľstvo bojovalo za svoju nezávislosť, zahynulo približne 500-tisíc Arménov a najmenej rovnaký počet Turkov. Masakru Osmanov voči Arménom uznalo za genocídu viac ako 20 krajín sveta.
Vzťahy Ankary a Jerevanu sú najmä preto dlhodobo na bode mrazu. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v stredu vyhlásil, že výzvu EP týkajúcu sa uznania genocídy bude Turecko ignorovať.