Prezident Petro Porošenko sa o americkej vojenskej pomoci dohodol s viceprezidentom Joeom Bidenom počas návštevy USA a 30. marca ukrajinský líder podpísal dekrét o možnom vstupe príslušníkov ozbrojených síl cudzích štátov na územie Ukrajiny v roku 2015.
„Z ukrajinskej strany pôjde o 900 bojovníkov v troch osemtýždňových turnusoch po 300 ľuďoch,“ potvrdil agentúre Ukrinform minister vnútra Arsenij Avakov. V každej etape budú cvičiť dve „operatívne roty“ Národnej gardy so 150 príslušníkmi v každej. Po skončení kurzu dostanú americké spojárske prostriedky a špeciálnu muníciu.
Výcvik vo vojenskom priestore Javoriv pri Ľvove neďaleko poľských hranic teda neabsolvujú „čistokrvní vojaci“, ale dobrovoľníci, z ktorých hlavne príslušníci práporu Azov dlho odmietali plniť rozkazy z Kyjeva. Po tom, ako prápory 1. apríla zastrešili pod Národnú gardu, nič nebráni Američanom zúčastniť sa na manévroch, cieľom ktorých je „bojový výcvik a zvýšenie profesionality a odbornosti vojakov“.
Viacerí pozorovatelia však pripomínajú, že 10. bod dohôd z Minska priamo zakazuje prítomnosť cudzích jednotiek na území Ukrajiny. Konkrétne tá americká bude podľa agentúr trvať do novembra 2015. Nie sú to však len Američania, ktorí cvičia, alebo sa len chystajú cvičiť Ukrajincov. Ako pripomína agentúra RIA Novosti v lete očakávajú u našich východných susedov 200 kanadských vojenských inštruktorov, ktorí by mali zotrvať na Ukrajine do 31. marca 2017. Už dnes je v krajine 35 Britov, ktorí v rámci oficiálnej dohody s Kyjevom od marca zasväcujú ukrajinských bojovníkov do tajov „logistiky, rozviedky a návykov v boji pechoty“. Očakáva sa príchod ďalších 75 britských inštruktorov.
Zaradenie práporov pod hlavičku Národnej gardy žiadal v nedávnej minulosť aj šéf Ukrajinskej štátnej bezpečnosti Valentin Nalivajčenko, ktorý pohrozil, že ak niektoré prápory odmietnu začlenenie a teda legalizáciu, tak ich odzbroja. V Rusku a v samozvaných republikách v Donbase, však považujú spomínanú legalizáciu dobrovoľníkov iba za formalitu, pretože dodnes sa nie vždy podriaďujú rozhodnutiam Kyjeva ale aj návrhom OBSE. Najnovšie sa napríklad prápor Azov odmietol stiahnuť z viacerých úsekov frontovej línie a otvorene odmietol opustiť predmestie strategického prístavu Mariupoľ. Lídri Doneckej republiky obviňujú dobrovoľníkov aj z ostreľovania Donecka s tým, že ukrajinská armáda sa na tom nepodieľa.