Okolo 900 utopených migrantov je najväčšia, ale nie prvá tragédia v Stredozemnom mori. Ako sme sa dostali do situácie, že sa takéto katastrofy opakujú?
Južná vonkajšia hranica Európskej únie v Stredomorí je najsmrteľnejšia. Takmer štyritisíc ľudí na nej prišlo vlani o život, keď sa snažili dostať na európsku pôdu. Vyzerá to tak, že toto číslo môže byť tohto roku ešte vyššie, keďže neriešime príčiny opakujúcich sa tragédií. Talianska vláda tiež skončila rozsiahlu misiu Mare Nostrum, ktorá zachraňovala migrantov v Stredozemnom mori.
Európske krajiny, ako aj EÚ, hovoria o ochrane ľudských práv ako o súčasti svojich hodnôt. A sú tiež viazané medzinárodnými dohodami, aby tieto práva chránili. Nedá sa ospravedlniť fakt, že neexistuje dostatočné európske riešenie, ako dostať týchto ľudí na breh a umožniť im, aby žiadali o azyl. Ešte problematickejší je fakt, že celá situácia spochybňuje záväzky únie a kvalitu integračného projektu EÚ.
Z akého pohľadu?
Z toho, že sa únia stále nedokázala dohodnúť na spoločnom riešení.
Čo by mala EÚ urobiť?
Už teraz má únia k dispozícii nástroje, aby riešila humanitárnu migračnú krízu v Stredomorí a zabránila ďalším stratám na životoch. Agentúra EÚ Frontex riadi misiu Triton, ktorá má vyhľadávať a zachraňovať utečencov. Operáciu únia spustila v novembri ako pokračovanie talianskeho projektu Mare Nostrum. Hoci za rok jeho existencie zahynulo v Stredomorí okolo štyritisíc ľudí, zachránených bolo viac ako 150-tisíc migrantov.
V porovnaní s Mare Nostrum je však Triton úbohá alternatíva. Nemá dostatočné zdroje. A neraz ani právo zasiahnuť. Mare Nostrum sledovalo väčšiu plochu. Triton zasahuje len do vzdialenosti 30 námorných míľ (približne 56 kilometrov, pozn. red.) od talianskych brehov. Francúzsky prezident François Hollande už vyzval na to, aby Triton získal viac zdrojov. Sú potrebné. V tejto chvíli musí byť prioritou, aby sme zabránili ďalším obetiam.
Aké možnosti má ešte únia?
Ďalším dôležitým nástrojom, ktorý už môže EÚ využívať, je systém Eurosur, ktorý monitoruje hranice. Na mori pri hľadaní migrantov, ktorým je potrebné pomôcť, má len druhotnú úlohu. Systém však nanešťastie ešte nebol pripravený ani na to. Je tu aj ďalšia iniciatíva, ktorá zatiaľ nefunguje, ale získava čoraz väčšiu podporu medzi členskými krajinami únie.
Je to vytvorenie centier v severnej Afrike, kde by mohli záujemcovia požiadať o azyl ešte predtým, ako sa vydajú na nebezpečnú cestu po mori. Toto nie je len ďalšia tragédia. Je to najväčšia katastrofa v Stredomorí v modernej histórii. Je pravdepodobné, že bude mať politické dosahy na situáciu v oblasti aj v širšom južnom susedstve EÚ.
Práve tento región je však problematický.
Ako som už povedala, máme možnosti na to, ako lepšie riešiť dosah humanitárnej krízy v Stredomorí. Môžeme tiež predísť ďalším tragédiám. Nie je to však riešenie príčin problémov. Je tu vojna v Sýrii a približne polovica z tých ľudí, čo sa vydávajú na more, sú migranti z tejto krajiny.
Ďalším problémom je nestabilita v Líbyi, odkiaľ smeruje do Európy najviac člnov. A máme tu tiež brutálne porušovanie ľudských práv v diktatúrach, akou je režim Eritrey, a extrémnu chudobu v strednej Afrike. Aj keď EÚ rýchlo príde s riešením situácie v Stredomorí, bude to len dočasná záchrana, keď sa nepozrieme na korene problémov.
Uvedomuje si to únia?
Všetci Európania by sa mali obávať pokračujúcich kríz na ich prahu. Nie je to len otázka pre Talianov, Nemcov či Francúzov. Vyžaduje si to spoločné uvažovanie, rozhodnutia a kompromisy v rámci európskeho integračného projektu.
Štáty strednej a východnej Európy majú vlastné tradície a históriu migrácie. Je to pre ne príležitosť podieľať sa na spoločnom dôležitom riešení v rámci EÚ. Krízy v južnom susedstve na východe Ukrajiny prehlbujú politickú a ekonomickú nestabilitu a vytvárajú tlak na susediace štáty únie.