Začal sa živiť ako bankový úradník, ale v tomto povolaní dlho nevydržal. Opantaný predstavou o nacistickej svetovláde narukoval do elitných oddielov Waffen SS. V roku 1942 ho odvelili do koncentráku v Osvienčime. Mladý muž vo vojenskej uniforme preberal batožinu deportovaných Židov, ktorí skončili v plynových komorách.
Viedol účtovníctvo, zhabané peniaze posielal do Berlína. Gröning, ktorý má 93 rokov, sedí na lavici obžalovaných v nemeckom meste Lüneburg. Prokuratúra ho obviňuje z podielu na smrti desaťtisícov Židov. Žiadneho z nich nezabil, ale podľa obžaloby svojou prácou podporoval masové vraždenie v osvienčimskom pekle.
Niekdajší esesácky účtovník sa na úvod procesu v stredu priznal, že cíti vinu, ale dal jej prívlastok morálna, čiže podľa neho nie taká, aby patril do väzenia. „Nepochybujem o tom, že nesiem morálnu zodpovednosť. Prosím o odpustenie. V otázke kriminálnej viny musíte rozhodnúť vy,“ povedal súdu.
Foto: SITA/AP, Ronny Hartmann
Ak žalobcovia uspejú, súd môže poslať Gröninga najmenej na tri roky za mreže. Samozrejme, že odpykanie trestu v jeho veku by bolo podmienené schopnosťou nastúpiť do väzenia. Tí, čo prežili holokaust a prišli na súd, zdôrazňujú, že podstata procesu spočíva vo verdikte. „Nie je to o potrestaní, je to o uznaní viny,“ upozornila 93-ročná Eva Pusztaiová.
V Nemecku chceli súdiť Gröninga už dávnejšie, ale bez dôkazov o priamom vraždení Židov by obžaloba nemala šancu. Posun nastal po rozsudku nad Johnom Demjanjukom, niekdajším dozorcom v Sobibore, ktorého odsúdili v roku 2011. Súd dospel k presvedčeniu, že fakticky už len samotné pôsobenie v tábore smrti znamená spoluzodpovednosť za masové zabíjanie.
Mimochodom, či už je ľútosť prejavená Gröningom úprimná, alebo vypočítavá, cenné zostáva, že sa stal postavou z bývalého esesáckeho tábora, čo vystupuje proti tým, ktorí popierajú holokaust. Povedal napríklad, že v decembri 1942 ho v noci zobudili, aby pomáhal chytať väzňov, čo sa pokúsili o útek.
Esesáci ich okamžite poslali na smrť tak, že im pustili veľkú dávku plynu. „Videl som tiež, ako jeden dozorca nezniesol silný krik plačúceho dieťatka, ktoré matka opustila v nádeji, že prežije, keď ona išla do plynovej komory. Hlavu bábätka búchal o vagón dovtedy, kým nezomrelo,“ uviedol Gröning.