Vlakov smrti bolo veľa. Čakali pred bránou do pekla

Nacistický koncentrák v Osvienčime sa stal miestom, o ktorom bolo jasné, že je poslednou zastávkou v živote deportovaných. Potvrdil to Oskar Gröning, jeden z tých, čo stáli na strane vraždiacej hitlerovskej mašinérie.

24.04.2015 08:06
Oskar Gröning Foto: ,
Ostro sledovaný proces v Nemecku. Na snímke zo súdu je obžalovaný bývalý esesák Oskar Gröning.
debata (12)

Bývalý esesák, ktorý v tábore smrti viedol evidenciu zhabaných cenností väzňov, sedí na lavici obžalovaných v Nemecku.

Slová 93-ročného Gröninga pred súdom sú dôležité v období, keď sa množia výroky antisemitov, ktorí zľahčujú holokaust či ho dokonca spochybňujú. „Nedokázal som si predstaviť, že Židia sa dostanú z Osvienčimu živí,“ citovala Gröninga agentúra AP.

Obžalovaný pripomenul aj ďalšiu historickú pravdu o tom, ako po deportácii Židov do koncentráka nasledovali posledné chvíle mnohých v živote. „Raz som mal 24 hodín trvajúcu službu pri rampe, kde sa robila takzvaná selekcia. Väzňom zobrali veci a väčšina hneď skončila v plynových komorách,“ povedal podľa novín Daily Mail.

Gröning zdôraznil, že bývali dni, keď nacisti nestíhali okamžite prevziať všetkých Židov, ktorých privážali v dobytčiakoch. „Často sa stávalo, že dva vlaky stáli pred bránou do koncentráka dovtedy, kým sa prvý v poradí nevyprázdnil a nevyriešil osud deportovaných,“ upozornil.

Odhaduje sa, že v Osvienčime zahynulo viac ako 1,2 milióna Židov (tvorili väčšinu zavraždených medzi väzňami). „Niekto povedal, že 5-tisíc ľudí bývalo zabitých v plynových komorách v priebehu 24 hodín,“ zdôraznil Gröning.

Eva Korová, Židovka narodená v Rumunsku, ktorá... Foto: SITA/AP, Julian Stratenschulte
Osvienčin, Eva Korová Eva Korová, Židovka narodená v Rumunsku, ktorá ako jedna z mála deportovaných prežila hrôzy nacistického koncentráku v Osvienčime a o tomto pekle podala svedectvo.

Nacistické peklo v Osvienčime prežilo len niekoľko tisíc Židov. Boli to tí, ktorých nacisti nestihli zavraždiť, respektíve takí, čo boli zneužívaní na otrocké práce.

Proces v Lüneburgu je možno posledný s esesákom spomedzi tých, ktorí môžu byť ešte nažive. Podľa prokuratúry Gröning nesie vinu z podielu na smrti desaťtisícov Židov. Žiadneho z nich nezabil, ale svojou prácou podporoval masové vraždenie v osvienčimskom pekle. O zhabaných veciach deportovaných viedol účtovníctvo a peniaze posielal do Berlína. Gröning si priznáva morálnu zodpovednosť. Poznamenal, že o otázke kriminálnej viny musí rozhodnúť súd. V minulosti však vyhlásil, že ide o dve rôzne veci, a necíti sa ako zločinec patriaci za mreže.

Súdne pojednávanie poskytuje priestor tým, čo prežili holokaust. Napríklad z USA priletela do Nemecka 81-ročná Eva Korová, židovská rodáčka z Rumunska. V Osvienčime, kam ju deportovali v roku 1944, na nej robil neľudské pokusy nacistický lekár Josef Mengele. „Prežila som, lebo si ma vybral so sestrou na pokusy na dvojčatách. Mengele mi pichol niekoľko injekcií. Dostala som vysokú horúčku. Sarkasticky sa smial, že som taká mladá, ale mám iba dva týždne života. Keby som zomrela, tak moju sestru zavraždí injekciou do srdca,“ povedala Korová podľa denníka Telegraph. Našťastie prežila a so sestrou Miriam sa dočkali oslobodenia Osvienčimu sovietskou armádou v januári 1945.

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #holokaust #Osvienčim #Oskar Gröning #Eva Korová