Arménsko si v piatok pripomenula 100. výročie začatia masového vyvražďovania Arménov vo vtedajšej Osmanskej ríši. Medzi hosťami pietnej akcie v Jerevane boli aj prezidenti Ruska a Francúzska Vladimír Putin a François Hollande. „Nič nebude zabudnuté,“ vyhlásil arménsky prezident Serž Sargsjan pri pamätníku obetiam genocídy na pahorku Cicernakaberd.
„Skláňam sa pred pamiatkou obetí a hovorím našim arménskym priateľom, že nikdy nezabudneme na nešťastie, ktoré váš ľud postretlo,“ vyhlásil Hollande. Vyzval k normalizácii vzťahov medzi Arménskom a Tureckom, od ktorého očakáva okrem výrazov ľútosti nad niekdajšej tragédiou aj „ďalšie dôležité slová“; Ankara totiž stále odmieta uznať niekdajší masakru za genocídu čiže systematické ničenie národnostnej skupiny.
Spoločný zármutok by podľa francúzskeho prezidenta mal viesť k zmiereniu, k poučeniu mladých generácií a spoločnému osudu oboch krajín, ktoré, hoci sú susedia sa doteraz k sebe správajú ako vzdialené krajiny.
„Pre masové vyvražďovanie ľudí neexistuje ospravedlnenie,“ povedal Putin. Apeloval na svetové spoločenstvo, aby nepripustilo podobné tragédie. Upozornil, že v súčasnosti „opäť dvíha hlavu fašizmus, radikálni nacionalisti a antisemiti“. Týmito výrazmi ruská propaganda často označuje prívržencov prozápadnej vlády v Kyjeve.
„Smútime spolu s arménskym ľudom,“ uviedol Putin. Smútočné slávnosti sa podľa neho odohrávajú aj v stovkách ruských miest a nezúčastňujú sa ich len príslušníci arménskej menšiny, ktorých v Rusku žijú tri milióny.
Početná arménska komunita žije aj vo Francúzsku. Medzi účastníkmi slávnosti v Jerevane bol aj deväťdesiatročný francúzsky spevák Charles Aznavour, ktorý sa narodil v Paríži v rodine arménskych utečencov pred masakrom.
V arménskej metropole boli zastúpení predstavitelia šiestich desiatok krajín sveta. Pietna slávnosť v hlavnom meste má v piatok večer skončiť pochodňovým sprievodom. Poldruha milióna mŕtvych, ktorých si podľa arménskych odhadov vyžiadali masakry v rokoch 1915–23, vo štvrtok svätorečil hlava arménskej apoštolskej cirkvi.
Foto: SITA, Sergei Grits
Americký prezident Barack Obama vo štvrtok označil vyvražďovanie Arménov za „strašné krviprelievanie“, výrazu genocída sa opäť vyhol.
Médiá predpokladajú, že Putin a Hollande by spolu mohli v Jerevane ešte rokovať o osude vrtuľníkových lodí triedy Mistral, ktoré si Rusko vo Francúzsku objednalo, Paríž ich odmieta odovzdať vzhľadom k ruskej úlohu v ukrajinskom konflikte. V hre je údajne 1,5 miliardy eur, ktoré by podľa tlače mal Paríž vyplatiť Rusom v prípade zrušenia kontraktu.
Historici: Turci vyvraždili 1,5 milióna Arménov
Osmanská ríša, ktorá je predchodkyňou dnešného Turecka, podľa odhadov niektorých historikov v rokoch 1915 až 1917 systematicky vyvraždila viac ako 1,5 milióna Arménov. Udalosť mnoho odborníkov vníma ako prvú genocídu 20. storočia. Moslimskí Turci súhlasia s tvrdením, že mnoho arménskych kresťanov zomrelo v partizánskych bojoch, ktoré sa začali v roku 1915.
Tvrdia však, že v zrážkach počas prvej svetovej vojny, keď arménske obyvateľstvo bojovalo za svoju nezávislosť, zahynulo približne 500-tisíc Arménov a najmenej rovnaký počet Turkov. Vyvražďovanie Arménov uznalo za genocídu takmer 25 krajín sveta. Niektoré západné krajiny ako napríklad Taliansko a Spojené štáty sa však oficiálnemu používaniu tohto termínu vyhýbajú vzhľadom na dôležitosť, ktorú prisudzujú Turecku v otázkach medzinárodných vzťahov.
Vzťahy Ankary a Jerevanu sú najmä pre tento spor dlhodobo na bode mrazu. Vlády oboch krajín sa pokúsili o ich normalizáciu podpisom mierovej dohody v októbri 2009. Jej výsledkom malo byť nadviazanie diplomatických stykov a opätovné otvorenie spoločnej hranice. Ratifikačný proces však na oboch stranách brzdili nacionalisti snažiaci sa upraviť znenie dohody vo svoj prospech.
Turci odmietajú, že spáchali genocídu
Arménsky prezident Serž Sargsjan v polovici februára 2015 oznámil, že od dohody odstupuje. Túto stredu však v súvislosti s blížiacimi sa ceremóniami vyhlásil, že je pripravený opätovne naštartovať normalizáciu vzťahov s Tureckom, pričom krajine tentoraz nekladie žiadne podmienky, dokonca ani tú, aby masakru Arménov zo strany osmanských Turkov počas prvej svetovej vojny uznala za genocídu.
Zmierlivému vyhláseniu Sargsjana o deň neskôr kontroval celkom iným tónom turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Ten vo štvrtok, večer pred spomienkovou ceremóniou Arménov, vyhlásil, že predkovia jeho národa nikdy žiadnu genocídu nespáchali a „arménske tvrdenia o udalostiach z roku 1915… sú všetky neopodstatnené a nepodložené.“