Zabrániť by tomu podľa neho nemalo ani konanie Moskvy na východe Ukrajiny, kde si konflikt s proruskými separatistami od vlaňajšieho apríla vyžiadal cez 6 100 mŕtvych. Kyjev obviňuje Rusko z agresie, Moskva priame zapojenie do konfliktu popiera.
Porošenko takisto vyzýval EÚ na vyslanie mierovej misie na východ Ukrajiny, avšak únijní partneri ponuku podľa okamžite odmietli.
„…Konanie Moskvy na východnej hranici podstatne komplikuje tento proces (zrušenie únijných víz). Ale súhlasím s prezidentom (Donaldom) Tuskom, že tento problém by nemal byť prekážkou pre bezvízový režim,“ povedal Porošenko podľa webu denníka Ukrajinská pravda. Zrušenie víz v blízkej budúcnosti by podľa Porošenka významne podporilo prozápadnú orientáciu Ukrajiny. „Ukrajinci ako Európania majú právo na jednu z kľúčových slobôd, ktorá spočíva v európskej integrácii, slobode pohybu a medziľudských kontaktov,“ zdôraznil.
Kyjev chce požiadať o vstup do EÚ do piatich rokov
Ukrajinský prezident vyzval EÚ, aby potvrdila, že sa Ukrajina môže v budúcnosti stať členskou krajinou únie, samozrejme ak splní všetky podmienky. Ukrajina podľa neho bude počas piatich rokov schopná splniť podmienky pre podanie prihlášky na vstup do EÚ.
„Máme ambiciózne plány a vieru a práve preto vyhlasujem, že počas piatich rokov musíme zabezpečiť efektívne uplatnenie asociačnej dohody a splniť podmienky, ktoré sú nevyhnutné, aby sme podali žiadosť o členstvo,“ povedal šéf štátu podľa agentúry Unian.
Súčasne zdôraznil, že európska budúcnosť krajiny závisí predovšetkým na Ukrajincoch. Terajší kyjevský summit je prvý od uzavretia asociačnej dohody medzi EÚ a Ukrajinou. Na programe má predovšetkým reformy na Ukrajine, ktoré podľa kritikov doteraz v praxi skôr viaznu, podobne ako boj proti korupcii.
„Máte silného nepriateľa, ale tiež veľa priateľov. Môžete počítať s pomocou, ale to nebude stačiť, ak sami nezmeníte Ukrajinu,“ povedal Tusk. „Nemôžeme urobiť celú prácu za vás, namiesto ukrajinského ľudu, vlády, parlamentu. Je na vás, aby ste urobili reformy a z Ukrajiny sa stala prosperujúca, spravodlivejšia, skrátka lepšia krajina.“
Šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker v Kyjeve odmietol ruskú požiadavku ďalšieho odkladu dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Ukrajinou. „Nemyslíme si, že by to bol múdry a dobrý nápad,“ povedal s tým, že dohoda by mala platiť od 1. januára budúceho roka.
V spoločnom vyhlásení Porošenko, Tusk a Juncker vymenovali úlohy, ktoré by Kyjev mal splniť. Okrem boja proti korupcii ide aj o ústavné a súdne reformy, transparentnosť energetiky a verejných financií.
Ukrajina sa snaží odvrátiť hrozbu platobnej neschopnosti. Tamojšia ekonomika má problém s negatívnymi dôsledkami povstania proruských separatistov na východe krajiny a minuloročnej anexie polostrova Krym Ruskom.
Počas nasledujúcich štyroch rokov by mala Ukrajina získať od medzinárodných veriteľov zahrňujúcich aj EÚ okolo 40 miliárd dolárov.
Vlani v septembri námestníčka ministra zahraničia Lena Zerkalová označila za „realistický termín“, odkedy by EÚ mohla zrušiť Ukrajincom vízovú povinnosť, máj 2015, keď sa v Rige uskutoční summit EÚ s východnými partnermi.
Upozornila, že nutnou podmienkou je, aby bez problémov fungovali nielen nové pasy, ale aj ochrana štátnych hraníc a ukrajinská polícia.
Naopak vojna na východe Ukrajiny rozhodnutie EÚ neovplyvní, ak Kyjev zabezpečí, že „ani jeden človek z východu, ktorý sa dostal na ukrajinské územie nelegálne, nebude môcť získať ukrajinský pas a odísť bez víz do EÚ“.
Z východných partnerov únie ako prvý splnil podmienky pre bezvízové cestovanie do schengenského priestoru Moldavsko, ktorého občania od vlaňajšieho mája nepotrebujú k cestám do EÚ kratšom 90 dní žiadne víza.